Z�OTY SKARB Z KOSZYC W KRAKOWIE. Ko�ick� zlat� poklad v Krakove.

Zaproszenie !

W Krakowie na Wawelu odb�dzie si� wystawa pt. Z�oty Skarb z Koszyc -  Košický zlatý poklad v Krakove, w dniu 6.02.12, obejmuje wystaw� 2925 eksponatów, dukatów o warto�ci 7 mil. €, z XV- XV wieku. Organizatorem wystawy jest Konsul Generalny RS w Krakowie JUDr. Marek Lisánsky.

Popis

Výstava bude otvorená 6.2.2012 na Krá�ovskom zámku WAWEL v Krakove.Bude to jediná výstava v Po�sku. Neuskuto�ní sa v �iadnom inom meste Po�ska. Po Prahe a Budapešti Košický zlatý poklad opustí územie Slovenska len po tretí raz.
Je to najvä�šia a najdrahšia kolekcia exponátov, ktorú sa Slovensku doteraz podarilo v Po�sku vystavi�, obsahuje 2925 exponátov - minci o celkovej hodnote a� 7 mil. Eur.

Na výstavu srde�ne pozýva

JUDr. Marek Lisánsky
generálny konzul SR v Krakove


KOŠICKÝ ZLATÝ POKLAD
je komplex 2 920 zlatých mincí, troch zlatých medailí a zlatej renesan�nej re�aze objavený pri kopaní základov budovy finan�ného riadite�stva na Hlavnej ulici �.68 v Košiciach v roku 1935. Unikátna zbierka z obdobia 15. a� 17. storo�ia je vo svojej nepoškodenej podobe od doby nálezu jedným z najvä�ších zlatých pokladov na svete.
Skladba pokladu
Poklad bol ulo�ený do renesan�nej medenej schránky v tvare bochníka, ktorá sa skladá z dvoch do seba zapadajúcich mís. Vrchná misa je zdobená rytým loveckým motívom.
Mohutná renesan�ná re�az je dlhá 2,14 metra a �a�ká 590 gramov.
Nález obsahuje tri zlaté medaile. Dve z rokov 1526 a 1544 s motívom na krá�a �udovíta II. Najvzácnejšia je tretia z roku 1541. Je dielom Krištofa Füssa a je jazdeckou medailou krá�a Ferdinanda I.
Medzi mincami sa vyskytuje jedna, ktorá nezapadá do súboru ostatných súdobých mincí. Je �ou pravdepodobne antická trácka minca. Mô�e to však by� aj jej keltská napodobenina.
Ostatné súdobé mince sú jednak domácej (Uhorsko, Sedmohradsko), jednak zahrani�nej proveniencie (Holandsko, �echy, Sliezsko, Rakúske krajiny, Nemecko, Po�sko, Taliansko, Švédsko a Španielsko). Pochádzajú a� z osemdesiatich rôznych európskych mincovní.
Po�et mincí jednotlivých štátov, resp. osobitných teritórií:
• Uhorsko - 1181
• Sedmohradsko - 257
• Holandsko (provincie a mestá) - 1016
• �eské krajiny - 26
• Sliezsko - 22
• Rakúsko - 24
• Salzburské arcibiskupstvo - 31
• Nemecko (cirkevné svetské panstvá, mestá) - 195
• Po�sko - 113
• Švédsko - 7
• Dánsko - 8
• Anglicko - 1
• Belgicko - 1
• Francúzsko - 2
• Taliansko - 22
• Španielsko - 13

Pôvod pokladu

Najmladšia minca pokladu pochádza z kremnickej mincovne z roku 1679.

Pod�a toho, ako aj pod�a vtedajšej politickej situácie v Košiciach, sa dá uschovanie pokladu datova� do rokov 1680-1682. Bolo to obdobie rozmachu kuruckého hnutia v Hornom Uhorsku, ktorého vodca Imrich Tököli sa pokúšal doby� Košice. To sa mu podarilo v roku 1682. Pod�a skladby mincí pokladu sa dá usudzova�, �e jeho majite�om bola zámo�ná postava - prívr�enec Habsburgovcov. Sved�í o tom aj miesto ukrytia pokladu pred povstalcami - administratívna budova Spišskej komory na Hlavnej ulici (dnes �íslo 68), hlavná finan�ná inštitúcia s pôsobnos�ou pre Horné Uhorsko. Majite� cennosti ukryl zo strachu pred odcudzením pod podlahu pivnice.
Osudy pokladu
V roku 1935 bola baroková budova Spišskej komory zdemolovaná, aby uvo�nila miesto pre nové finan�né riadite�stvo. Robotníci, ktorí poklad objavili mali sprvu tendenciu si ho privlastni� a rozpreda�. Po prezradení ich zámeru však poklad v neporušenej zostave smeroval do Generálnej finan�nej pokladnice v Bratislave, následne do Ústrednej štátnej pokladne v Prahe. V rokoch 1941-1942 bol poklad spracovaný numizmatickou odborní�kou Emanuelou Nohejlovou-Prátrovou v Národnom múzeu v Prahe. Nako�ko sa po�as druhej svetovej vojny o poklad zaujímalo hne� nieko�ko štátov (Prvá slovenská republika, Ma�arské krá�ovstvo, Tretia ríša), bol poklad v roku 1943 ukrytý na dvoch dobre utajovaných miestach mimo Prahu.
Do Košíc sa vrátil na výstavu v roku 1956 a potom a� 1967, na jeho trvalé umiestnenie v meste pôvodu však neexistovali vhodné priestory. Preto bol v roku 1969 vybudovaný rozmerný trezor v podzemí hlavnej budovy Východoslovenského múzea. Expozícia Košického zlatého pokladu je sprístupnená verejnosti od roku 1970.