KREMPACHY, DUR�T�N, NOV� BELA, FRIDMAN. . . /Pr�spevok k monografi�/ Tieto tri obce v �dol� rieky Bialky medzi Dunajcom a Tatrami le�ia v malebnom pro¬stred� mohutn�ho Karpatsk�ho obl�ka. Slovo Dunajec je keltsk�ho p�vodu. Ozna�uje mal� Dunaj. Z�kladom je tu „doun", �o v bret�n¬skom n�re�� znamen� „hlbok�". V kornval-skom n�re�� je to „down" (A concise Compa-rative celtic Grammar by Lewis and Peder-sen, v ruskom preklade profesora Smirnova, Moskva 1954, s. 27). Aj n�zov Magura, ktor� je na Slovensku ve�mi roz��ren�, je keltsk�ho p�vodu. Keltsk� „magwyr", latinsk� „mace-ria" = m�r (Tamtie�, s. 88). Predhistorick� poklady skr�va ne�alek� vrch nad Maldu-rom, ktor� m� tie� keltsk� n�zov; „maldur" = knie�acia pevnos�, „dur" = tvrd� (Tamtie�, s. 91). Typicky keltsk� je n�zov Forbasy; „for-bas" po �rsky znamen� �tlak, obsadenie (Tam¬tie�, s. 76). Z toho v�etk�ho vidno, �e na severnom Spi�i mohlo by� v dobe Keltov v 2. a 1. sto¬ro�� pred Kristom dos� ru�no. V najbli��om okol� to m��e by� n�zov Trib�; „tr��b�m" = dom (Tamtie�, s. 75). V r�mskej dobe v 1. a� 4. storo�� mali v�znam severn� priesmyky Slovenska, ktor� boli roku 179 str�en� r�mskymi vojakmi, aby kv�dske obyvate�stvo neopustilo krajinu. P��e o tom Cassius Dio. Tieto priesmyky boli d�le�it� i v �asoch Ve�komoravskej r��e. D�kazom toho s� n�zvy, ako Morav�ina, Trid�oviansky vrch pri prame�och Dunajca (Tridnaven v cirkev¬noslovanskom jazyku ozna�uje Krista, ktor� tretieho d�a vstal z m�tvych) a vrchy s n�zvom Mn�ch, a mo�no aj Jurgov a Dzianisz (Dion�z). Spi� bol hne� po roku 1000 za�lenen� do uhorsk�ho �t�tu, ako o tom sved�� listina kr�a Imricha z roku 1198, kde sa hovor�, �e sv. �tefan, kr�, d�val „desiatky z dan� z �zemia Spi�a a z Bratislavy" ostrihomsk�mu arcibiskupovi (Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I., Bratislava 1971, s. 99. Vi� tie� m�j �l�nok �o je „ Terra Scipiensis? " v Duchovnom Pastierovi, marec 1932, s. 124). Severn� hranica Uhorska �la nie�o severnej�ie, ke� obec Muszyna v don�cii Karola R�berta z roku 1337 patrila e�te do �ari�a (Michal Schmauk: Supplementum Analectorum terrae Scepusiensis II. Spi�sk� Podhradie 1889, s. 89) a ke� ten ist� kr� d�va krakovsk�mu arcibiskupovi roku 1301 e�te aj „castrum nostrum Ploche" z �zemia „terrae Sandecensis". Z listiny Belu IV. z roku 1265 vidno, �e oblas� Zakopan�ho patrila vtedy do Liptova: „Permisimus eos venari... in silvis a fluvio Poroscyk usque Scepus et similiter in Danoych usque Poloniam". Znamen� to: „Dovo�ujeme im (liptovsk�mu obyvate�stvu - pozn �.�.) po�ova� v lesoch od potoka Prosiek a� po Spi� a podobne na Dunajci a� po Po�sko" (Sz�zadok 1909, Budape��, s. 880). Z druhej strany aj krakovsk� biskup Budzanta v listi¬ne z roku 1359 ide vo vypo��tavan� �zemia svojich farnost� tie� po Dunajec: „In districtibus circa Dlugepole et Czorasteyn sub ea limitacione, videlicet inter viam, que currit de Misimicz versus Twardeczino et inter Slona Gora versus montem, qui dicitur Obydoua usque Dvnayecz, ut intelleximus, sunt agri steriles et frigora grandia diucius terram premunt, ita quod pauco tempore anni anibi laboratur"(Ioannis Dlugossi Annales seu Cronicae Incliti Regni Poloniae, liber IX, Varsaviae 1978, s. 297). Ako vtedy vyzeral tento k�t Spi�a? Zaiste to nebol celkom pust� kraj. O Fridmane je z�znam v spi�skom Schematizme 1944 na str. 88: „Starod�vna farnos� zalo�en� r. 1073". 0 Ni�n�ch Lap�och hovor� Schematizmus 1889: „Ant. Par. exstitit iam anno 1174". Fary m�vali okolo seba okolo desa� fili�lok. Obce boli asi tat�rskym vp�dom zni�en� a vy�udnen�. Star� hranica Spi�a a� do 16. storo�ia �la z�padne od Novej Belej po rie�ke Lesnica. M� o tom sved�i� „obecn� kronika Novej Belej" (Slovo �udu hor¬nej Oravy a Spi�a, Bratislava 1947, s. 7). Jasn�m po�iatkom koloniz�cie tohto �zemia je don�cia uhorsk�ho kr�a �tefana V. z roku 1272, ktorou d�va ��achticovi Polanovi „...silvam iuxta metas Keysmarch... usque portam in confinio Poloniae". Polan, in�� Herman, brat Rikolfa, bol synom Rudgera a b�val vo Ve�kej Lomnici. Rudger mal za man�elku sestru Adolfa, prv�ho spi�sk�ho prepo�ta. Adolf a jeho sestra odk�pili roku 1209 roz¬siahle �zemie pri rieke Poprade so strediskom vo Ve�kej Lomnici od bambersk�ho biskupa Egberta, brata kr�ovnej Gertrudy, man�elky Ondreja II. Egbert dostal toto �zemie od kr�a - �vagra roku 1206. Polan a Rikolf dostali roku 1274 Brezovicu od �upana Arnolda a za�ali sa p�sa� de Berzevicze, Berzeviczy, ale b�vali �alej v Lomnici. Polan asi hne� za�al kolonizova� aj seve¬roz�padn� k�t Spi�a, lebo pod�a spi�sk�ho Schematizmu z roku 1874, Krempachy, ako aj Nov� Bela, mali u� v roku 1278 svoje fary (str. 52). Vyzer� to tak, �e po tat�rskom vp�de roku 1241 sa obyvate�stvo pomaly usadilo vo svojich s�dlach a stalo sa poddan�m ze¬mep�na Polana Berzeviczyho, hoci historik J�n Be�ko vo svojej pr�ci Os�dlenie se¬vern�ho Spi�a do polovice 14. storo�ia tvrd�: „V 15. storo�� vznikaj� na majetku rodiny z Brezovice, ktor� siahal a� za rie�ku Bialka, �al�ie osady: Nov� Bela, Krempach, Dur�t�n a Vy�n� Lap�e (Historick� �t�die XV, Brati¬slava 1970, s. 186). Nemeck� n�zvy ako Krempach a Dur�t�n vysvet�uje Eduard Pavl�k v pr�ci Po�sk� vplyvy a Spi�sk� Magura: „Na koloniza�nej pr�ci v Spi�skej Magure sa podie�al v�znamnou mierou aj �ivel nemeck�, najm� za�iatkom 14. storo�ia" (Vlastivedn� zborn�k Spi� 2, 1968, s. 113). Tamtie� hovor�: „V potvrden� Starove��anov v prospech obyvate�ov Novej Belej z roku 1575 spom�na sa ako svedok Tom� Weyss". �daj �erpal z arch�vu rodiny Horvath-Stan�i� zo Str�iek pri Ke�marku, fasc. 23, �. 1. ulo�en�ho v �t�tnom arch�ve v Levo�i. Roku 1520 spi�sk� prepo�stvo patriace do ostrihomskej arcidiec�zy cirkevne pozost�valo z �smich bratstiev: Bratstvo 24 kr�ovsk�ch miest, Hornohorn�dske bratstvo, Do�nohorn�dske bratstvo, �ubovnianske bratstvo, Dunajeck� bratstvo (Fraternitas Dunavecz: Henschau, Antiqua villa, Nisvicz, Katzvinkel, Laposch, Krempach, Nov� Bela, Fridman, Lechnic, Richwald), Dolnopopradsk� bratstvo, Hornopopradsk� bratstvo a Bratstvo bansk�ch miest. Na �ele f�r boli seniori. Zoznam sa za¬choval z desiatok poslan�ch Levovi X. Roku 1212 bol v Krempachoch posta¬ven� dreven� kostol, ktor� v�ak roku 1434 vyhorel. Nesk�r tam postavili nov�, muro¬van� kostol, ktor� existuje podnes. Pod�a vizit�cie z roku 1700 murovan� kostol s ve�ou bol postaven� pred dvesto rokmi, �i�e okolo roku 1500. Ku koncu 16. storo�ia spi�sk� fary pod vplyvom Bratstva spi�sk�ch miest, a najm� pod n�tlakom pro¬testantsk�ch patr�nov, pre�li k protestanti¬zmu, ktor� bol uz�konen�, napriek protestu spi�sk�ho prepo�ta, na spi�skopodhradskej synode 22. janu�ra 1614. U� roku 1610 sa zi�lo do Levo�e 66 evanjelick�ch far�rov, aby volili superintendenta, ale sa pre platov� ot�zku nemohli dohodn��. Na synode neboli pr�tomn� far�ri z �ubovnianskeho a dunajeck�ho di�triktu, ale aj oni boli u� evanjelici. Katol�cka cirkev sa v�ak nevzd�vala t�chto farnost�. Ostrihomsk� arcibiskup, kardin�l Peter P�zm�ny zvolal roku 1629 synodu do Trnavy. Tam vypo��tal farnosti, kde prote¬stanti maj� v ruk�ch katol�cke kostoly. Dunajeck� di�trikt mal vtedy dvan�s� f�r, medzi nimi aj Krempachy a Nov� Belu. Protestantizmus nemal v Novej Belej, Krempachoch �i Dur�t�ne hlbok� korene, ani u veriacich, ani u patr�nov, a tak je tu ak�si kol�sanie vo vlastn�ctve kostolov medzi ka¬tol�kmi a evanjelikmi. O Novej Belej je pozn�mka u Hradsk�ho, �e fara u� „roku 1615 bola katol�kom vr�ten�" (Josephus Hradszky: Additamenta adinitia... Capituli... de Monte Scepusio..., Spi�sk� Podhradie 1903-J904, s. 575). Evanjelick� kroniky zaznamen�vaj� to ist� o Krempachoch k roku 1638: „Kostoly obc� Kacv�n, Krempachy, Vy�n� Lap�e, Nedeca, Fridman a Lendak boli vr�ten� katol�kom po roku 1638 so �kolami a farami a s ich d�chodkami z�sluhou �tefana a Ondreja z Plav�e" (Hradsk�: tamtie�, s. 567). Na krajinskom sneme roku 1638 boli ka¬tol�ci vo v��ine a tak sa dom�hali navr�tenia katol�ckych kostolov. Na Spi�i to boli kostoly v Hrabu�iciach, Bijacovciach, vo �tvrtku a v Doma�ovciach. Ale „za prepo�ta Hosszut�thyho (1606-1648), po tom, �o sa �tefan Horv�th a Ondrej z Plavca vr�tili do lona katol�ckej cir¬kvi, dom�hali sa aj n�vratu kostolov vo Fridmane, Haligovciach, Matia�ovciach, v Nedeci a v Novej Belej", p��e historik Weber (Hrad¬szky J�zsef: A XXIV kir�lyi pleb�nos testv�rulete �s a reformaczi� Szepess�gen, Miskolcz 1895, s. 143). Na strane 316 tejto pr�ce Hradsk� uv�dza, �e katol�ci dostali kostoly v Novej Belej, Fridmane, Haligovciach, Hanu�ovciach, Kacv�ne, Krempachoch, Ni�n�ch Lap�och, v Lechnici, Matia�ovciach, Nedeci a vo Vitkovciach roku 1640. Bol to �spech, lebo ostatn� kostoly sa vr�tili a� roku 1674 na z�krok kr�a Leopolda I. Bolo to v�ak spojen� s nejak�mi �a�kos�ami, lebo k roku 1662 sa v evanjelickej kronike hovor�: „Kostol obce Krempachy v Dunajeckom di�trikte sa dostal do r�k katol�kov. Spi�sk� prepo�t P�lfalvay ustanovil duchovn�ho pastiera VOJTECHA �ADURSK�HO, po�sk�ho k�aza". (Hrad¬sk�: Additamenta..., s. 568. Vojtech �adursk� je teda prv� n�m zn�my k�az v Krempachoch. Mat�� Pajdu��k v spise Reform�cia na Orave p��e: „Katol�ci (v rokoch 1600-1645) v�bec nemali k�aza, len zo spi�sk�ch f�r v Krempa¬choch a Novej Belej doch�dzali k�azi alebo licenci�ti vysluhova� tie najpotrebnej�ie obra¬dy". Vizit�tor roku 1693 op�sal oba farsk� kos¬toly. O Krempachoch hovor�: „Nad cel�m kostolom je klenba. Pri vchode do sv�tyne je kr��. Na ch�re je celkom nov� organ. Krstite�nica je z mramora. Olt�re s� �tyri. Hlavn� olt�r je nov�, e�te nevyma�ovan�. Dolu m� tabern�kulum. Kalichy s� dva. Kovov� mon�trancia je star�. Zvony s� �tyri, z�stavy dve" (Additamenta..., s. 568). O Novej Belej sa po vizit�cii roku 1693 hovor�: „Kostol je cel� z dreva. Na �elnom priestore sv�tyne je kr��. Kostol so zvonicou je cel� dreven�. Zdnuka je ozdoben� sta¬rod�vnou ma�bou. Olt�re s� tri. Jeden strie¬born� kalich. P� kaz�l. Jedna kovov� mon�trancia. Jeden kr�� pre pohreby, druh� na procesie. Socha Zm�tvychvstal�ho. Star� brevi�r. C�nov� kalich na abl�ciu. Na dreve¬nej zvonici dva zvony, na �t�te sv�tyne jeden. Tri kr��e na olt�roch... (Additamenta, s. 575). V rokoch 1696-1718 spi�sk�m prepo�tom bol biskup J�n Sigrai. Ponav�tevoval roku 1700 v�etky spi�sk� fary. Nov� Bela bola vtedy fili�lkou Kremp�ch. O Krempachoch hovor�: 1. Pevn� murovan� kostol s ve�ou. 2. Miestni katol�ci ho vystavali pred dvesto rokmi. 3. Patr�nom je Sv. Serv�c, biskup a vyzn�va�. 4. Patron�tne pr�vo maj� ��achtici Imrich Horv�th, katol�k a jeho brat Baltaz�r, luter�n. 5. Majetky nem� nijak�. 6. Katol�cke bohoslu�by s� u� 30 rokov. 7. Zemep�nmi s� spomenut� p�ni. 8. Miestnym far�rom je J�N STRIZANSK� u� 15 rokov. 9. V �kole p�sob� katol�cky u�ite� - organista. 10. V kostole s� �tyri olt�re. Hlavn� je zasv�ten� Sv. Serv�covi, biskupovi, druh� Blahoslavenej Panne M�rii, tret� Umu�eniu P�novmu, �tvrt� Sv. Mikul�ovi, biskupovi. Zvony s� �tyri. 11. Nateraz nieto nijak�ch odpustkov. 12. Far�r dost�va de�mu, ktor� vyn�a 90 kr��ov. 13. V�etky du�e po�tom 200 s� katol�ci. V chot�ri tejto obce je dreven� kaplnka, zasv�ten� Sv. Valent�novi. M� jeden olt�r a jeden zvonec" (Additamenta..., s. 255). Hne� za t�m sa v doklade na strane 256 p��e: „Fili�lka Nov� Bela 1. Dreven� kostol v dobrom stave. 2. Postavili ho katol�ci. 3. Patr�nkou je Sv. Katar�na, panna a mu�enica. 4. Patron�tne pr�vo prin�le�� ��achticom Chorv�thovcom. 5. Nem� nijak�ch majetkov. 6. Katol�cke bohoslu�by s� u� 30 rokov. 7. Zemep�nmi s� ako v bode 4. 8. Far�rom je ten ist� �o v Krempachoch. 9. V �kole je katol�cky u�ite� - organista. 10. V kostole s� tri olt�re. Hlavn� Sv. Katar�ny, druh� Blahoslavenej Panny M�rie, tret� je zasv�ten� Sv. Anne. 11. Odpustky boli na sviatok Sv. Katar�ny a Sv. M�rie Magdal�ny, ale ich platnos� u� prestala. 12. Far�r m� pr�vo na de�mu, ktor� vyn�a sto kr��ov zbo�ia. 13. V�etk�ch du�� je 250 katol�kov." Dunajeck� di�trikt mal vtedy 11 f�r. Dekanom bol Michal Repkovi�, starovesk� far�r, ktor� tam bol u� 16 rokov. Sv�t� Serv�c, patr�n Kremp�ch, je sl�vny biskup v meste Tungri, teraz Tongres v Belgicku. �il v 4. storo�� a br�nil katol�cku vieru proti ari�nom na synode v Kol�ne nad R�nom roku 346. Bol tie� na synode v Rimini roku 359, kde smelo vystupoval proti ari�nom. Predv�dal pusto�enie Hunov a preto putoval do R�ma k hrobom apo�tolov. Zjavil sa mu Sv. Peter a ozn�mil, �e Tungri nebud� vp�dom u�etren�, ale �e on sa zachr�ni v meste Traiectum ad Mosam (Maestricht). Tam aj umrel 13. m�ja 384. Na jeho hrobe sa stali ve�k� z�zraky. Hne� ho za�ali uctieva� v Galii a Germ�nsku. Krempachy by si onedlho mali pripomen�� 1615. v�ro�ie jeho smrti. Ako sa Sv. Serv�c dostal za patr�na do Kremp�ch? Pravdepodobne bol za patr�na uveden� ��achtickou rodinou z Lomnice, ktor� spolu so spi�sk�m prepo�tom zalo�ila krempa�sk� faru. Ve�mi star� a zauj�mav� patroc�nium maj� Ni�n� Lap�e - Sv. Kvir�na, ktor� bol pan�nskym mu�en�kom. Sv�t� Serv�c je aj patr�nom kostola vo Vrbove, ktor� bol postaven� roku 1235. Sv�t� Katar�na, patr�nka kostola v Novej Belej, bola v stredoveku ve�mi ob��ben�. Za R�koczyho povsta¬nia 1705 ostali obe farnosti katol�cke. Po dvan�stich rokoch, teda roku 1712, J�n Sigrai op� vizitoval spi�sk� farnosti. O Krempachoch p�sal takto: „Kostol s ve�ou je murovan�. M� klenbu ponad cel� kostol. Predt�m bol dreven�. Te¬raj�� bol postaven� pred 235 rokmi. M� p� olt�rov. Roku 1711, po more, postavili farn�ci nov� olt�r Sv. �ebasti�na a Sv. Roz�lie. Kali¬chy s� dva. Meden� mon�trancia je pozl�ten�. Strieborn� cib�rium pozl�ten�. Sedem kaz�l. Ostrihomsk� ritu�l jeden. Zvony tri. Far�rom je Poliak Kristofor Gi�ick�. Je �tyri roky k�azom, miestnym far�rom je tret� rok. Ka¬tol�ckych du�� je 200, pod vekom u��vania rozumu 50". (Additamenta..., s. 568). Po vizit�cii spi�sk�ch farnost� roku 1712 J�n Sigrai o Novej Belej p�sal: „Kostol so zvonicou �plne dreven�, heret�kmi profanizovan�. Tri olt�re. Meden� lampa pred olt�rom. Jeden kalich, p� kaz�l. Jeden star� pluvi�l. Dva v��ie mis�ly, jeden funebr�l. Mon�trancia vyzer� ako slnko, �iasto�ne pozl�ten�, �iasto�ne postriebren�. Organ na se¬dem hlasov. Om�ov� �tipendium �es� poltur�kov, od krstu a od v�tok po �es� den�rov. Chudobn� nedali ni�. Od sob�a dve holby v�na, od pohrebu 50 den�rov. Pred 50 rokmi tu boli luter�ni (1662). Far�rom je ONDREJ NOWOTARSKY, Poliak. K�azom je 22 rokov, tunaj��m far�rom 9 rokov. Du��, �o s� schopn� sa spoveda�, je 250. V�etci s� katol�ci. (Additamenta 575). Po�iatkom roku 1776 bola novoutvoren� spi�sk� diec�za, a tak sa Krempachy a Nov� Bela rozl��ili s ostrihomskou arcidiec�zou, do ktorej od po�iatku patrili v r�mci Spi�sk�ho prepo�stva. Vtedy Dunajeck� dekan�t mal tieto fary: Ni�n� Lap�e, Vy�n� Lap�e, Fridman, Hanu�ovce, Jurgov, Kacv�n, Krempachy, Lechnica, Lesnica, Matia�ovce, Ve�k� Frankov�, Nedeca, Star� Ves, Richvald, Trib� a Nov� Bela. V Krempachoch bol vtedy far�rom VOJTECH MOLITORIS a v Novej Belej J�N PAULAK. Roku 1787 za Jozefa II. zriadili e�te fary v Haligovciach a v Re�ove. Dunajeck� di�trikt, ktor� takto mal 18 f�r, bol rozdelen� na dva: Ne¬deck� a Starovesk�. Nedeck� mal 10 f�r: Ve�k� Frankov�, Fridman, Jurgov, Kacv�n, Krempachy, Ni�n� Lap�e, Vy�n� Lap�e, Nedeca, Trib� a Nov� Bela (J. Hradsk�: Reform�czi� a Szepess�gen, c.d. s. 24). Roku 1794 bol v Krempachoch far�rom DANIEL UDR�NSKY. Bol to vynikaj�ci k�az a n�rodovec. Bol �lenom Bernol�kovho Tova¬ri�stva a prv�m rektorom spi�sk�ho semin�ra. Jozef Hradsk� v diele Initia... Capituli ad Sanctum Martinum E.C. de Monte Scepusio, Spi�sk� podhradie 1901, s. 517 pod�va jeho stru�n� �ivotopis: „Da¬niel Udr�nsky sa narodil 19. j�la 1768. Filozofiu a teol�giu �tudoval v Bratislave. Za k�aza bol ordinovan� 10. apr�la. Dva roky bol kapl�nom vo Veli�nej. Far�rom bol najprv v dunajeck�ch Krempachoch, potom v Nedeci, nakoniec v Kacv�ne. Roku 1815 bol menovan� za kanonika teol�ga, pri�om bol �tyri roky profesorom v semin�ri a s��asne prv�m rektorom Spi�sk�ho semin�ra v rokoch 1815-1826. Roku 1822 sa stal liptovsk�m a roku 1825 oravsk�m archidiakonom. Roku 1826 bol menovan� za Vrchn�ho riadite�a �k�l Ko�ick�ho di�triktu a za Kr�ovsk�ho radcu, preto odi�iel b�va� do Ko��c. Roku 1827 sa stal op�tom sv. Benedikta pri Ostrihome. Roku 1830 sa stal kanonikom lektorom. Roku 1842 sa stal po druh� raz rektorom semin�ra a zostal n�m a� do smrti. Umrel 1. septembra 1846 ako 78-ro�n�. Pochovali ho do kanonickej krypty (v Spi�skej Kapitule)". Ke� ide o fili�lky Dur�t�n, ako aj Nov� Belu, spom�naj� sa roku 1589, ke� Juraj Horv�th Palo�ay k�pil od Alberta Laskiho nedeck� hrad s jeho majetkami, ktor� tvorili obce Fridman, Matia�ovce, Trib�, Jurgov, Ve�k� Rov�a a Nov� Bela, ako aj majere Fal�t�n, Fo�vark, Dur�t�n, Mal� Dur�t�n. (Eduard Pavl�k: Zamagursk� p�ni, vo Vlasti¬vednom zborn�ku Spi� 1, Ko�ice 1967, s. 41). Hrad Nedeca bol postaven� v 13. storo��. Spom�na sa v testamen¬te Vilerma Drugetha r. 1330 ako „nov� hrad Dunajec" (Carolus Wa-gner: Analecta Scepusii L, Viede� 1774, s. 128). Zalo�ili ho potomkovia spomenut�ho Rudgera, ktor� kolonizovali t�to �as� Spi�a. Drugeth od nich hrad asi odk�pil. Roku 1425 je p�nom hradu Peter Schwarz Berzevicz�. Po �om ho zdedil jeho syn J�n, ktor� zomrel roku 1470. Vtedy dostali hrad s pr�slu�enstvom Z�po�ovci: Imrich, �tefan a J�n Z�po�sk�, ktor� sa stal aj uhorsk�m kr�om. On ho daroval - za poskytnut� slu�by v boji proti Ferdinandovi - po�sk�mu ��achticovi Hieronymovi Lask�mu. Syn Lask�ho Albert predal hrad roku 1589 rodine Palo�ayovcov aj so spomenut�mi dedinami a majermi. Juraj Horv�th Palo�ay roku 1601 nedeck� hrad roz��ril a ozdobil. Ke� roku 1617 zomrel, zdedili hrad synovia �tefan a Gabriel. Po �tefanovej smrti roku 1654 zdedil hrad syn �tefan a po �om jeho syn Michal. Roku 1670 Michal dal hrad do z�lohu Silvestrovi Joanellimu. Roku 1683 Kuruci Joanellimu hrad zobrali a privtelili ho medzi majetky T�k�lyho hradu v Ke�marku. Av�ak po p�de T�k�lyho dostal Joanelli hrad nasp�. Po �om hrad zdedil jeho syn Jozef, ktor� mal za man�elku Al�betu Palo�ayov�, sestru Michala, predo�l�ho majite�a hradu. Potom hrad zdedil ich syn J�n, ktor� zomrel roku 1776. Ke�e nemal dedi�a, zdedil hrad Michalov syn Franti�ek, potom Franti�kov syn Jozef, potom Jozefov syn Andrej, ktor� roku 1820 hrad d�kladne prebudoval. Po jeho smrti roku 1828 hrad prevzal Jozefov brat Ferdinand a potom Ferdinandov syn Alexander. Ke� zomrel roku 1857, pre�iel hrad na Gejzu, Teodora a Attilu, synov Alexandrovej sestry Korn�lie, ktor� bola vydat� za Eligiusa Salamona Alapi. Roku 1861 Salamonovci hrad po ve�kom po�iari obnovili. Alad�r sa stal p�nom Dur�t�na, Teodor hradu a ostatn� majetky dostal Attila. Majetok Teo¬dora pre�iel roku 1873 na jeho man�elku Gizelu Cs�ky. Jej synovia Gejza a �tefan a dc�ry Eva a Margita boli posledn�mi majite�mi ne¬deck�ho hradu, ktor� bol roku 1945 po�skou vl�dou po�t�tnen�. T�chto majite�ov nedeck�ho hradu bolo treba uvies� aj preto, lebo boli patr�nmi kostolov v Krempachoch a Novej Belej. D�tumy s� �erpan� zo spomenutej pr�ce Eduarda Pavl�ka Zamagursk� zemep�ni, s. 38. Schematizmus roku 1874 (vytla�en� v Ko�iciach a Spi�skej No¬vej Vsi) uv�dza tieto �daje: s. 52 „Krempach, star� fara, jestvovala u� v roku 1278. Matriky s� od roku 1744. Patr�nmi s� dedi�i osvietenej pani slobodnej bar�nky Korn�lie Horv�thovej de Palocsa. Kostol V�etk�ch sv�t�ch, re� slo¬vensk�. Administr�tor p�n FRANTI�EK HABER st, naroden� roku 1842, ordinovan� roku 1868. v Krempachoch 723 katol�kov, 23 �idov, 98 �kolsk�ch det� vo vy�nom mlyne 2 -II- v ni�nom mlyne 12 -II- Dur�t�n 230 -II- 9 -II- 44 ------------------------------------------------------------------------------------- Spolu 967 32 142 Posledn� po�ta - Spi�sk� Star� Ves V Krempachoch je kaplnka sv. J�na a kostol sv. Valenta, mu�en�ka. Str. 129 K�az JOZEF DZURILLA, krempa�sk� far�r, na tret� rok jubil�rny k�az. Zomrel v Krempachoch na choleru 6. j�la 1873 ako 77-ro�n�. Str. 54 Nov� Bela. Star� fara. Rok vzniku nezn�my. Jestvovala u� roku 1278. Matriky m� od roku 1784, Zap��aj� slobodne biskup. Kostol sv. Katar�ny, panny a mu�enice. Re� slovensk�. Far�rom je MATEJ DUNAJSK�, di�triktu�lny tajomn�k, naroden� roku 1825 a ordino¬van� roku 1851. V obci je 751 katol�kov, 35 �idov, 99 �kolsk�ch det�. Posledn� po�ta - Spi�sk� Star� Ves. Je tu kaplnka Sv. M�rie Magdal�ny. Schematizmus z roku 1886, vytla�en� v Levo�i, uv�dza: Str. 55 Krempachy. Patr�n Katol�cka obec. 35 �idov 99 �iakov �kolsk�ch det� 3 „ 3 „ 6 „ 63 Krempachy: 783 katol�. Vy�n� mlyn, �tvr� hod 18 Ni�n� mlyn, pol hod. 10 Dur�t�n 324 katol�kov 6 �idov 63 �kol�kov Posledn� po�ta - Fridman Str. 56 Nov� Bela. V obci je: 795 katol�kov, 37 �idov, 150 �kol�kov Posledn� po�ta - Fridman. Schematizmus vytla�en� v roku 1889 v Spi�skom Podhrad�: Str. 51 Krempachy: 761 katol�kov 18 �idov 155 �kol�kov Vy�n� mlyn: 8 -II- 1 –II- Ni�n� a stredn� m.: 9 -II- 2 –II- Dur�t�n: 339 katol�kov 7 �idov 73 �kol�kov Spolu: 1117 25 231 Str. 52 Nov� Bel�: 803 katol�kov 42 �idov 166 �kol�kov Schematizmus z roku 1892 vytla�en� v Spi�skom Podhrad�: Str. 55 Krempachy: 844 katol�kov 23 �idov 180 �kol�kov Vy�n� mlyn: 9 -II- Ni�n� a stredn� m.: 11 -II- 2 �kol�kov Dur�t�n: 359 -II- 8 �idov 74 �kol�kov Spolu: 1223 31 256 Str. 57 Nov� Bel�: 831 katol�kov 41 �idov 177 �kol�kov Str. 145 „MATEJ DUNAJSKY narodil sa 21. janu�ra 1825 v Liptovskej Tepli�ke, ordinovan� bol 23. septembra 1851. Bol kapl�nom v Letanovciach, 1853 v Kluknave, 1854 v Spi�sk�ch Vlachoch, 1856 v Hrhove, 1858 v Spi�skej Kapitule, 1868 far�rom v Novej Belej.“ Str. 150 „FRANTI�EK HABER sa narodil 20. marca 1842 v Ni�n�ch Lap�och, ordinovan� bol 26. j�na 1868. Kapl�nom bol v Spi�skom Hrhove, 1869 v Odor�ne, 1870 v Lu�nej, zastupoval v Rab�iciach, 1871 kapl�nom v Rab�i, tie� administr�torom, 1873 administr�torom v Ni�n�ch Lap�och, kapl�nom v Ke�marku a administr�torom v Krempachoch, od roku 1875 aj far�rom tamtie�.“ Schematizmus z roku 1897 vydan� v Spi�skom Podhrad�: Str. 59 Krempachy. Patr�n komposesor�t krempa�sk�. Telegraf Sp. Star� Ves. Krempachy: 840 katol�kov 12 �idov 150 �iakov Vy�n� mlyn: 5 katol�kov Ni�n� a stredn� m.: 10 katol�kov 2 �iaci Dur�t�n: 331 katol�kov 8 �idov 61 �iakov Majer Dur�t�n: 15 katol�kov 1 luter�n 1 �iak Spolu: 1201 katol�kov 1 luter�n 20 �idov 220 �iakov Str. 60 Nov� Bel�: 812 katol�kov 14 �idov 167 �iakov Telegraf Sp. Star� Ves Administr�tor Franti�ek Rajts�n. Str. 138 v schematizme z roku 1894: MATEJ DUNAJSK�, far�r v Novej Belej umrel 6. febru�ra 1894 vo veku 70 rokov a 43 rokov k�azstva. Str. 179 schematizmus z roku 1894: FRANTI�K RAJTS�N narodil sa 2. apr�la 1864 v Liptovskom Hr�dku, ordinovan� bol 1. j�la 1887. Bol kapl�nom v Marku�ovciach, 1892 administr�torom v Novej Belej (e�te za �ivota Dunajsk�ho). Niekedy pred rokom 1902 nastala zmena patr�na krempa�sk�ho kostola. Namiesto V�etk�ch Sv�t�ch Schematizmus 1902 uv�dza u� Sv. Martina (s. 5). E�te n�m prichod� zrecenzova� dva schematizmy z XX. Storo�ia. Schematizmus 1904 Spi�sk� Podhradie: Str. 59 Krempachy 1904: 710 katol�kov 17 �idov 158 �iakov Vy�n� mlyn: Ni�n� a stredn� mlyn: 12 katol�kov Dur�t�n: 278 katol�kov 8 �idov 49 �iakov Dur�t�nsky majer: 3 katol�ci 2 luter�ni Spolu: 1010 katol�kov 2 luter�ni 25 �idov 207 �iakov Far�r Franti�ek Haber st. dekan vo v�slu�be. V roku 1901 sa stal dekanom nedeck�ho di�triku. 1903 osloboden� od dekanstva. Str. 60 Nov� Bel� 1904: 856 katol�kov, 7 luter�nov, 2 kalv�ni, 13 �idov, 124 �iakov Arbitr�ou zo d�a 28. j�la 1920 Krempachy, Dur�t�n a Nov� Bel� s in�mi obcami Spi�a boli pri�lenen� do Po�ska. 1. septembra 1939 obce boli pripojen� k Slovenskej republike. Patrili do nedeck�ho di�triktu, ktor� mal desa� f�r: Fridman, Jurgov, Kacv�n, Krempachy, Nedeca, Ni�n� Lap�e, Nov� Bel�, Trib�, Ve�k� Frankov� a Vy�n� Lap�e. Dekanom bol Jozef Vojtas. Schematizmus z roku 1944 vytla�en� v Ru�omberku: Str. 90 1944 Krempachy: Fara je upr�zdnen�. Spravuje ju administr�tor z Novej Belej. Krempachy: 730 katol�kov Dur�t�n: 270 katol�kov, kostol Sv. J�na Krstite�a 345 �lenov Spolku Sv. Ru�enca, 470 Srdca Je�i�ovho, 150 spolku �kapuliara, 40 Sv. Jozefa, 93 Spolku Sv. Vojtecha, 4 terci�ri. Posledn� po�ta a telegr. stanica Fridman. R�m.- kat. �udov� �kola v Krempachoch trojtriedna I. Andrej �upa, v�p.u�.do�.riad. 38 �iakov II. Helena Crol�nov�, v�p.u�. 34 �iakov III. Magdal�na Koh�tov�, v�p.u�. 41 �iakov 113 �iakov Dur�t�n dvojtriedna I. Al�beta Hiszemov� 29 �iakov II. Al�beta Hiszemov� /stried. vyu�ovanie/ 30 �iakov Spolu 59 �iakov Str. 93 1944 Nov� Bel�: 830 katol�kov Administr�tor Franti�ek Mo�, dekan vo vyslu�be. 330 �lenov Spolku Sv. Ru�enca, Srdca Je�i�ovho 335, �kapuliarskeho spolku 180, 15 �lenov Spolku Sv. Vojtecha. �udov� misie boli roku 1923. Po�ta a telegr. stanica Fridman. R�m.- kat. �udov� �kola �tvortriedna: I. Anna Bedn�r�ikov�, def.u�.do�.spr. 20 �iakov II. Neobsaden� 51 �iakov III. Neobsaden� 47 �iakov IV. M�ria Stan��kov�, v�p.u�. 52 �iakov 170 �iakov Str. 244 FRANTI�EK MO�, naroden� v Trib�i 15. septembra 1891, ordinovan� 29. j�na 1914. Kapl�n v Trib�i, 1920 administr�tor v Trib�i, 1925 administr�tor v Krempachoch, s��asne aj v Novej Belej, 1935 �stredn� riadite� miestneho Apo�tol�tu modlitby, 1940 dekan a in�pektor �k�l nedeck�ho di�triktu, 1941 z obidvoch �radov uvo�nen�. 20. m�ja 1945 boli tieto obce op� odovzdan� Po�sku. V Oravskom Bielom Potoku, 10.2.1984 Prof. �TEFAN �M�LIK Doplnok k dejin�m farnost� Kremp�ch a Novej Belej Krempachy poch�dzaj� z roku 1183 a roku 1187 prijali kres�anstvo, chr�m bol postaven� z dreva v roku 1212 a v roku 1443 vyhorel. - 1439 spom�na sa Krompach prv� raz v listine, ktor� uv�dza Dr. Fekete-Nagy v diele A. Szepess�g teruleti es t�rsadalmi kialakul�sa, Budape�� 1934, s. 242. (Teritori�lny a spolo�ensk� v�voj Spi�a) - 1429 spom�na sa Bartolomej „plebanus de Dornsteyn“. (M�ri�ssy oklev�lt�r, s. 128). /Diplomat�r M�ri�ssych/. Viac sa Dur�t�n ako fara u� nespom�na. - 1455 spom�na sa prv� raz v listine, ktor� uv�dza Dr. Fekete-Nagy n str. 243. - 1520 Posielali sa desiatky p�pe�ovi Levovi X. J�n, far�r z Novej Belej zaplatil 1 flor�n a 40 den�rov Quirinus de Krempach zaplatil 2 flor�ny 32 den�rov. (Wagher: Analecta Scepusii II. s. 196, Viede� 1774). - 1600-1645 – „Katol�ci na Orave v�bec nemali k�aza, len zo spi�sk�ch f�r Krempachu a Novej Belej doch�dzali k�azi alebo licenci�ti vysluhovali tie najpotrebnej�ie obrady.“ /Mat�� Pajdu��k: Reform�cia na Orave/. Oravsk� Biely Potok, 8.3.1985 Prof. �tefan �m�lik