2026-10-10, godzina
imieniny: Franciszka, Loretty, Poli

Dok. Z dejin Dunajeckého di¹triktu.

opis
KREMPACHY, DUR©TÍN, NOVÁ BELA, FRIDMAN. . . /Príspevok k monografií/ Tieto tri obce v údolí rieky Bialky medzi Dunajcom a Tatrami le¾ia v malebnom pro¬stredí mohutného Karpatského oblúka. Slovo Dunajec je keltského pôvodu. Oznaèuje malý Dunaj. Základom je tu „doun", èo v bretón¬skom náreèí znamená „hlboký". V kornval-skom náreèí je to „down" (A concise Compa-rative celtic Grammar by Lewis and Peder-sen, v ruskom preklade profesora Smirnova, Moskva 1954, s. 27). Aj názov Magura, ktorý je na Slovensku veµmi roz¹írený, je keltského pôvodu. Keltské „magwyr", latinské „mace-ria" = múr (Tamtie¾, s. 88). Predhistorické poklady skrýva neïaleký vrch nad Maldu-rom, ktorý má tie¾ keltský názov; „maldur" = knie¾acia pevnos», „dur" = tvrdý (Tamtie¾, s. 91). Typicky keltský je názov Forbasy; „for-bas" po írsky znamená útlak, obsadenie (Tam¬tie¾, s. 76). Z toho v¹etkého vidno, ¾e na severnom Spi¹i mohlo by» v dobe Keltov v 2. a 1. sto¬roèí pred Kristom dos» ru¹no. V najbli¾¹om okolí to mô¾e by» názov Trib¹; „trííbúm" = dom (Tamtie¾, s. 75). V rímskej dobe v 1. a¾ 4. storoèí mali význam severné priesmyky Slovenska, ktoré boli roku 179 strá¾ené rímskymi vojakmi, aby kvádske obyvateµstvo neopustilo krajinu. Pí¹e o tom Cassius Dio. Tieto priesmyky boli dôle¾ité i v èasoch Veµkomoravskej rí¹e. Dôkazom toho sú názvy, ako Moravèina, Tridòoviansky vrch pri prameòoch Dunajca (Tridnaven v cirkev¬noslovanskom jazyku oznaèuje Krista, ktorý tretieho dòa vstal z màtvych) a vrchy s názvom Mních, a mo¾no aj Jurgov a Dzianisz (Dionýz). Spi¹ bol hneï po roku 1000 zaèlenený do uhorského ¹tátu, ako o tom svedèí listina kráµa Imricha z roku 1198, kde sa hovorí, ¾e sv. ©tefan, kráµ, dával „desiatky z daní z územia Spi¹a a z Bratislavy" ostrihomskému arcibiskupovi (Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I., Bratislava 1971, s. 99. Viï tie¾ môj èlánok Èo je „ Terra Scipiensis? " v Duchovnom Pastierovi, marec 1932, s. 124). Severná hranica Uhorska ¹la nieèo severnej¹ie, keï obec Muszyna v donácii Karola Róberta z roku 1337 patrila e¹te do ©ari¹a (Michal Schmauk: Supplementum Analectorum terrae Scepusiensis II. Spi¹ské Podhradie 1889, s. 89) a keï ten istý kráµ dáva krakovskému arcibiskupovi roku 1301 e¹te aj „castrum nostrum Ploche" z územia „terrae Sandecensis". Z listiny Belu IV. z roku 1265 vidno, ¾e oblas» Zakopaného patrila vtedy do Liptova: „Permisimus eos venari... in silvis a fluvio Poroscyk usque Scepus et similiter in Danoych usque Poloniam". Znamená to: „Dovoµujeme im (liptovskému obyvateµstvu - pozn ©.©.) poµova» v lesoch od potoka Prosiek a¾ po Spi¹ a podobne na Dunajci a¾ po Poµsko" (Századok 1909, Budape¹», s. 880). Z druhej strany aj krakovský biskup Budzanta v listi¬ne z roku 1359 ide vo vypoèítavaní územia svojich farností tie¾ po Dunajec: „In districtibus circa Dlugepole et Czorasteyn sub ea limitacione, videlicet inter viam, que currit de Misimicz versus Twardeczino et inter Slona Gora versus montem, qui dicitur Obydoua usque Dvnayecz, ut intelleximus, sunt agri steriles et frigora grandia diucius terram premunt, ita quod pauco tempore anni anibi laboratur"(Ioannis Dlugossi Annales seu Cronicae Incliti Regni Poloniae, liber IX, Varsaviae 1978, s. 297). Ako vtedy vyzeral tento kút Spi¹a? Zaiste to nebol celkom pustý kraj. O Fridmane je záznam v spi¹skom Schematizme 1944 na str. 88: „Starodávna farnos» zalo¾ená r. 1073". 0 Ni¾ných Lap¹och hovorí Schematizmus 1889: „Ant. Par. exstitit iam anno 1174". Fary mávali okolo seba okolo desa» filiálok. Obce boli asi tatárskym vpádom znièené a vyµudnené. Stará hranica Spi¹a a¾ do 16. storoèia ¹la západne od Novej Belej po rieèke Lesnica. Má o tom svedèi» „obecná kronika Novej Belej" (Slovo µudu hor¬nej Oravy a Spi¹a, Bratislava 1947, s. 7). Jasným poèiatkom kolonizácie tohto územia je donácia uhorského kráµa ©tefana V. z roku 1272, ktorou dáva ¹µachticovi Polanovi „...silvam iuxta metas Keysmarch... usque portam in confinio Poloniae". Polan, ináè Herman, brat Rikolfa, bol synom Rudgera a býval vo Veµkej Lomnici. Rudger mal za man¾elku sestru Adolfa, prvého spi¹ského prepo¹ta. Adolf a jeho sestra odkúpili roku 1209 roz¬siahle územie pri rieke Poprade so strediskom vo Veµkej Lomnici od bamberského biskupa Egberta, brata kráµovnej Gertrudy, man¾elky Ondreja II. Egbert dostal toto územie od kráµa - ¹vagra roku 1206. Polan a Rikolf dostali roku 1274 Brezovicu od ¾upana Arnolda a zaèali sa písa» de Berzevicze, Berzeviczy, ale bývali ïalej v Lomnici. Polan asi hneï zaèal kolonizova» aj seve¬rozápadný kút Spi¹a, lebo podµa spi¹ského Schematizmu z roku 1874, Krempachy, ako aj Nová Bela, mali u¾ v roku 1278 svoje fary (str. 52). Vyzerá to tak, ¾e po tatárskom vpáde roku 1241 sa obyvateµstvo pomaly usadilo vo svojich sídlach a stalo sa poddaným ze¬mepána Polana Berzeviczyho, hoci historik Ján Beòko vo svojej práci Osídlenie se¬verného Spi¹a do polovice 14. storoèia tvrdí: „V 15. storoèí vznikajú na majetku rodiny z Brezovice, ktorý siahal a¾ za rieèku Bialka, ïal¹ie osady: Nová Bela, Krempach, Dur¹tín a Vy¹né Lap¹e (Historické ¹túdie XV, Brati¬slava 1970, s. 186). Nemecké názvy ako Krempach a Dur¹tín vysvetµuje Eduard Pavlík v práci Poµské vplyvy a Spi¹ská Magura: „Na kolonizaènej práci v Spi¹skej Magure sa podieµal významnou mierou aj ¾ivel nemecký, najmä zaèiatkom 14. storoèia" (Vlastivedný zborník Spi¹ 2, 1968, s. 113). Tamtie¾ hovorí: „V potvrdení Starove¹»anov v prospech obyvateµov Novej Belej z roku 1575 spomína sa ako svedok Tomá¹ Weyss". Údaj èerpal z archívu rodiny Horvath-Stanèiè zo Strá¾iek pri Ke¾marku, fasc. 23, è. 1. ulo¾eného v ©tátnom archíve v Levoèi. Roku 1520 spi¹ské prepo¹stvo patriace do ostrihomskej arcidiecézy cirkevne pozostávalo z ôsmich bratstiev: Bratstvo 24 kráµovských miest, Hornohornádske bratstvo, Doµnohornádske bratstvo, ¥ubovnianske bratstvo, Dunajecké bratstvo (Fraternitas Dunavecz: Henschau, Antiqua villa, Nisvicz, Katzvinkel, Laposch, Krempach, Nová Bela, Fridman, Lechnic, Richwald), Dolnopopradské bratstvo, Hornopopradské bratstvo a Bratstvo banských miest. Na èele fár boli seniori. Zoznam sa za¬choval z desiatok poslaných Levovi X. Roku 1212 bol v Krempachoch posta¬vený drevený kostol, ktorý v¹ak roku 1434 vyhorel. Neskôr tam postavili nový, muro¬vaný kostol, ktorý existuje podnes. Podµa vizitácie z roku 1700 murovaný kostol s ve¾ou bol postavený pred dvesto rokmi, èi¾e okolo roku 1500. Ku koncu 16. storoèia spi¹ské fary pod vplyvom Bratstva spi¹ských miest, a najmä pod nátlakom pro¬testantských patrónov, pre¹li k protestanti¬zmu, ktorý bol uzákonený, napriek protestu spi¹ského prepo¹ta, na spi¹skopodhradskej synode 22. januára 1614. U¾ roku 1610 sa zi¹lo do Levoèe 66 evanjelických farárov, aby volili superintendenta, ale sa pre platovú otázku nemohli dohodnú». Na synode neboli prítomní farári z µubovnianskeho a dunajeckého di¹triktu, ale aj oni boli u¾ evanjelici. Katolícka cirkev sa v¹ak nevzdávala týchto farností. Ostrihomský arcibiskup, kardinál Peter Pázmány zvolal roku 1629 synodu do Trnavy. Tam vypoèítal farnosti, kde prote¬stanti majú v rukách katolícke kostoly. Dunajecký di¹trikt mal vtedy dvanás» fár, medzi nimi aj Krempachy a Novú Belu. Protestantizmus nemal v Novej Belej, Krempachoch èi Dur¹tíne hlboké korene, ani u veriacich, ani u patrónov, a tak je tu akési kolísanie vo vlastníctve kostolov medzi ka¬tolíkmi a evanjelikmi. O Novej Belej je poznámka u Hradského, ¾e fara u¾ „roku 1615 bola katolíkom vrátená" (Josephus Hradszky: Additamenta adinitia... Capituli... de Monte Scepusio..., Spi¹ské Podhradie 1903-J904, s. 575). Evanjelické kroniky zaznamenávajú to isté o Krempachoch k roku 1638: „Kostoly obcí Kacvín, Krempachy, Vy¹né Lap¹e, Nedeca, Fridman a Lendak boli vrátené katolíkom po roku 1638 so ¹kolami a farami a s ich dôchodkami zásluhou ©tefana a Ondreja z Plavèe" (Hradský: tamtie¾, s. 567). Na krajinskom sneme roku 1638 boli ka¬tolíci vo väè¹ine a tak sa domáhali navrátenia katolíckych kostolov. Na Spi¹i to boli kostoly v Hrabu¹iciach, Bijacovciach, vo ©tvrtku a v Domaòovciach. Ale „za prepo¹ta Hosszutóthyho (1606-1648), po tom, èo sa ©tefan Horváth a Ondrej z Plavca vrátili do lona katolíckej cir¬kvi, domáhali sa aj návratu kostolov vo Fridmane, Haligovciach, Matia¹ovciach, v Nedeci a v Novej Belej", pí¹e historik Weber (Hrad¬szky József: A XXIV királyi plebános testvérulete és a reformaczió Szepességen, Miskolcz 1895, s. 143). Na strane 316 tejto práce Hradský uvádza, ¾e katolíci dostali kostoly v Novej Belej, Fridmane, Haligovciach, Hanu¹ovciach, Kacvíne, Krempachoch, Ni¾ných Lap¹och, v Lechnici, Matia¹ovciach, Nedeci a vo Vitkovciach roku 1640. Bol to úspech, lebo ostatné kostoly sa vrátili a¾ roku 1674 na zákrok kráµa Leopolda I. Bolo to v¹ak spojené s nejakými »a¾kos»ami, lebo k roku 1662 sa v evanjelickej kronike hovorí: „Kostol obce Krempachy v Dunajeckom di¹trikte sa dostal do rúk katolíkov. Spi¹ský prepo¹t Pálfalvay ustanovil duchovného pastiera VOJTECHA ÈADURSKÉHO, poµského kòaza". (Hrad¬ský: Additamenta..., s. 568. Vojtech Èadurský je teda prvý nám známy kòaz v Krempachoch. Matú¹ Pajdu¹ák v spise Reformácia na Orave pí¹e: „Katolíci (v rokoch 1600-1645) vôbec nemali kòaza, len zo spi¹ských fár v Krempa¬choch a Novej Belej dochádzali kòazi alebo licenciáti vysluhova» tie najpotrebnej¹ie obra¬dy". Vizitátor roku 1693 opísal oba farské kos¬toly. O Krempachoch hovorí: „Nad celým kostolom je klenba. Pri vchode do svätyne je krí¾. Na chóre je celkom nový organ. Krstiteµnica je z mramora. Oltáre sú ¹tyri. Hlavný oltár je nový, e¹te nevymaµovaný. Dolu má tabernákulum. Kalichy sú dva. Kovová mon¹trancia je stará. Zvony sú ¹tyri, zástavy dve" (Additamenta..., s. 568). O Novej Belej sa po vizitácii roku 1693 hovorí: „Kostol je celý z dreva. Na èelnom priestore svätyne je krí¾. Kostol so zvonicou je celý drevený. Zdnuka je ozdobený sta¬rodávnou maµbou. Oltáre sú tri. Jeden strie¬borný kalich. Pä» kazúl. Jedna kovová mon¹trancia. Jeden krí¾ pre pohreby, druhý na procesie. Socha Zmàtvychvstalého. Starý breviár. Cínový kalich na ablúciu. Na dreve¬nej zvonici dva zvony, na ¹títe svätyne jeden. Tri krí¾e na oltároch... (Additamenta, s. 575). V rokoch 1696-1718 spi¹ským prepo¹tom bol biskup Ján Sigrai. Ponav¹tevoval roku 1700 v¹etky spi¹ské fary. Nová Bela bola vtedy filiálkou Krempách. O Krempachoch hovorí: 1. Pevný murovaný kostol s ve¾ou. 2. Miestni katolíci ho vystavali pred dvesto rokmi. 3. Patrónom je Sv. Servác, biskup a vyznávaè. 4. Patronátne právo majú ¹µachtici Imrich Horváth, katolík a jeho brat Baltazár, luterán. 5. Majetky nemá nijaké. 6. Katolícke bohoslu¾by sú u¾ 30 rokov. 7. Zemepánmi sú spomenutí páni. 8. Miestnym farárom je JÁN STRIZANSKÝ u¾ 15 rokov. 9. V ¹kole pôsobí katolícky uèiteµ - organista. 10. V kostole sú ¹tyri oltáre. Hlavný je zasvätený Sv. Servácovi, biskupovi, druhý Blahoslavenej Panne Márii, tretí Umuèeniu Pánovmu, ¹tvrtý Sv. Mikulá¹ovi, biskupovi. Zvony sú ¹tyri. 11. Nateraz nieto nijakých odpustkov. 12. Farár dostáva de¾mu, ktorá vyná¹a 90 krí¾ov. 13. V¹etky du¹e poètom 200 sú katolíci. V chotári tejto obce je drevená kaplnka, zasvätená Sv. Valentínovi. Má jeden oltár a jeden zvonec" (Additamenta..., s. 255). Hneï za tým sa v doklade na strane 256 pí¹e: „Filiálka Nová Bela 1. Drevený kostol v dobrom stave. 2. Postavili ho katolíci. 3. Patrónkou je Sv. Katarína, panna a muèenica. 4. Patronátne právo prinále¾í ¹µachticom Chorváthovcom. 5. Nemá nijakých majetkov. 6. Katolícke bohoslu¾by sú u¾ 30 rokov. 7. Zemepánmi sú ako v bode 4. 8. Farárom je ten istý èo v Krempachoch. 9. V ¹kole je katolícky uèiteµ - organista. 10. V kostole sú tri oltáre. Hlavný Sv. Kataríny, druhý Blahoslavenej Panny Márie, tretí je zasvätený Sv. Anne. 11. Odpustky boli na sviatok Sv. Kataríny a Sv. Márie Magdalény, ale ich platnos» u¾ prestala. 12. Farár má právo na de¾mu, ktorá vyná¹a sto krí¾ov zbo¾ia. 13. V¹etkých du¹í je 250 katolíkov." Dunajecký di¹trikt mal vtedy 11 fár. Dekanom bol Michal Repkoviè, staroveský farár, ktorý tam bol u¾ 16 rokov. Svätý Servác, patrón Krempách, je slávny biskup v meste Tungri, teraz Tongres v Belgicku. ®il v 4. storoèí a bránil katolícku vieru proti ariánom na synode v Kolíne nad Rýnom roku 346. Bol tie¾ na synode v Rimini roku 359, kde smelo vystupoval proti ariánom. Predvídal pusto¹enie Hunov a preto putoval do Ríma k hrobom apo¹tolov. Zjavil sa mu Sv. Peter a oznámil, ¾e Tungri nebudú vpádom u¹etrené, ale ¾e on sa zachráni v meste Traiectum ad Mosam (Maestricht). Tam aj umrel 13. mája 384. Na jeho hrobe sa stali veµké zázraky. Hneï ho zaèali uctieva» v Galii a Germánsku. Krempachy by si onedlho mali pripomenú» 1615. výroèie jeho smrti. Ako sa Sv. Servác dostal za patróna do Krempách? Pravdepodobne bol za patróna uvedený ¹µachtickou rodinou z Lomnice, ktorá spolu so spi¹ským prepo¹tom zalo¾ila krempa¹skú faru. Veµmi staré a zaujímavé patrocínium majú Ni¾né Lap¹e - Sv. Kvirína, ktorý bol panónskym muèeníkom. Svätý Servác je aj patrónom kostola vo Vrbove, ktorý bol postavený roku 1235. Svätá Katarína, patrónka kostola v Novej Belej, bola v stredoveku veµmi obµúbená. Za Rákoczyho povsta¬nia 1705 ostali obe farnosti katolícke. Po dvanástich rokoch, teda roku 1712, Ján Sigrai opä» vizitoval spi¹ské farnosti. O Krempachoch písal takto: „Kostol s ve¾ou je murovaný. Má klenbu ponad celý kostol. Predtým bol drevený. Te¬raj¹í bol postavený pred 235 rokmi. Má pä» oltárov. Roku 1711, po more, postavili farníci nový oltár Sv. ©ebastiána a Sv. Rozálie. Kali¬chy sú dva. Medená mon¹trancia je pozlátená. Strieborné cibórium pozlátené. Sedem kazúl. Ostrihomský rituál jeden. Zvony tri. Farárom je Poliak Kristofor Gi¾ický. Je ¹tyri roky kòazom, miestnym farárom je tretí rok. Ka¬tolíckych du¹í je 200, pod vekom u¾ívania rozumu 50". (Additamenta..., s. 568). Po vizitácii spi¹ských farností roku 1712 Ján Sigrai o Novej Belej písal: „Kostol so zvonicou úplne drevený, heretíkmi profanizovaný. Tri oltáre. Medená lampa pred oltárom. Jeden kalich, pä» kazúl. Jeden starý pluviál. Dva väè¹ie misály, jeden funebrál. Mon¹trancia vyzerá ako slnko, èiastoène pozlátená, èiastoène postriebrená. Organ na se¬dem hlasov. Om¹ové ¹tipendium ¹es» polturákov, od krstu a od vátok po ¹es» denárov. Chudobní nedali niè. Od sobá¹a dve holby vína, od pohrebu 50 denárov. Pred 50 rokmi tu boli luteráni (1662). Farárom je ONDREJ NOWOTARSKY, Poliak. Kòazom je 22 rokov, tunaj¹ím farárom 9 rokov. Du¹í, èo sú schopné sa spoveda», je 250. V¹etci sú katolíci. (Additamenta 575). Poèiatkom roku 1776 bola novoutvorená spi¹ská diecéza, a tak sa Krempachy a Nová Bela rozlúèili s ostrihomskou arcidiecézou, do ktorej od poèiatku patrili v rámci Spi¹ského prepo¹stva. Vtedy Dunajecký dekanát mal tieto fary: Ni¾né Lap¹e, Vy¹né Lap¹e, Fridman, Hanu¹ovce, Jurgov, Kacvín, Krempachy, Lechnica, Lesnica, Matia¹ovce, Veµká Franková, Nedeca, Stará Ves, Richvald, Trib¹ a Nová Bela. V Krempachoch bol vtedy farárom VOJTECH MOLITORIS a v Novej Belej JÁN PAULAK. Roku 1787 za Jozefa II. zriadili e¹te fary v Haligovciach a v Reµove. Dunajecký di¹trikt, ktorý takto mal 18 fár, bol rozdelený na dva: Ne¬decký a Staroveský. Nedecký mal 10 fár: Veµká Franková, Fridman, Jurgov, Kacvín, Krempachy, Ni¾né Lap¹e, Vy¹né Lap¹e, Nedeca, Trib¹ a Nová Bela (J. Hradský: Reformáczió a Szepességen, c.d. s. 24). Roku 1794 bol v Krempachoch farárom DANIEL UDRÁNSKY. Bol to vynikajúci kòaz a národovec. Bol èlenom Bernolákovho Tova¬ri¹stva a prvým rektorom spi¹ského seminára. Jozef Hradský v diele Initia... Capituli ad Sanctum Martinum E.C. de Monte Scepusio, Spi¹ské podhradie 1901, s. 517 podáva jeho struèný ¾ivotopis: „Da¬niel Udránsky sa narodil 19. júla 1768. Filozofiu a teológiu ¹tudoval v Bratislave. Za kòaza bol ordinovaný 10. apríla. Dva roky bol kaplánom vo Veliènej. Farárom bol najprv v dunajeckých Krempachoch, potom v Nedeci, nakoniec v Kacvíne. Roku 1815 bol menovaný za kanonika teológa, prièom bol ¹tyri roky profesorom v seminári a súèasne prvým rektorom Spi¹ského seminára v rokoch 1815-1826. Roku 1822 sa stal liptovským a roku 1825 oravským archidiakonom. Roku 1826 bol menovaný za Vrchného riaditeµa ¹kôl Ko¹ického di¹triktu a za Kráµovského radcu, preto odi¹iel býva» do Ko¹íc. Roku 1827 sa stal opátom sv. Benedikta pri Ostrihome. Roku 1830 sa stal kanonikom lektorom. Roku 1842 sa stal po druhý raz rektorom seminára a zostal ním a¾ do smrti. Umrel 1. septembra 1846 ako 78-roèný. Pochovali ho do kanonickej krypty (v Spi¹skej Kapitule)". Keï ide o filiálky Dur¹tín, ako aj Novú Belu, spomínajú sa roku 1589, keï Juraj Horváth Paloèay kúpil od Alberta Laskiho nedecký hrad s jeho majetkami, ktoré tvorili obce Fridman, Matia¹ovce, Trib¹, Jurgov, Veµká Rovòa a Nová Bela, ako aj majere Fal¹tín, Foµvark, Dur¹tín, Malý Dur¹tín. (Eduard Pavlík: Zamagurskí páni, vo Vlasti¬vednom zborníku Spi¹ 1, Ko¹ice 1967, s. 41). Hrad Nedeca bol postavený v 13. storoèí. Spomína sa v testamen¬te Vilerma Drugetha r. 1330 ako „nový hrad Dunajec" (Carolus Wa-gner: Analecta Scepusii L, Viedeò 1774, s. 128). Zalo¾ili ho potomkovia spomenutého Rudgera, ktorí kolonizovali túto èas» Spi¹a. Drugeth od nich hrad asi odkúpil. Roku 1425 je pánom hradu Peter Schwarz Berzeviczí. Po òom ho zdedil jeho syn Ján, ktorý zomrel roku 1470. Vtedy dostali hrad s príslu¹enstvom Zápoµovci: Imrich, ©tefan a Ján Zápoµský, ktorý sa stal aj uhorským kráµom. On ho daroval - za poskytnuté slu¾by v boji proti Ferdinandovi - poµskému ¹µachticovi Hieronymovi Laskému. Syn Laského Albert predal hrad roku 1589 rodine Paloèayovcov aj so spomenutými dedinami a majermi. Juraj Horváth Paloèay roku 1601 nedecký hrad roz¹íril a ozdobil. Keï roku 1617 zomrel, zdedili hrad synovia ©tefan a Gabriel. Po ©tefanovej smrti roku 1654 zdedil hrad syn ©tefan a po òom jeho syn Michal. Roku 1670 Michal dal hrad do zálohu Silvestrovi Joanellimu. Roku 1683 Kuruci Joanellimu hrad zobrali a privtelili ho medzi majetky Tôkôlyho hradu v Ke¾marku. Av¹ak po páde Tôkôlyho dostal Joanelli hrad naspä». Po òom hrad zdedil jeho syn Jozef, ktorý mal za man¾elku Al¾betu Paloèayovú, sestru Michala, predo¹lého majiteµa hradu. Potom hrad zdedil ich syn Ján, ktorý zomrel roku 1776. Keï¾e nemal dedièa, zdedil hrad Michalov syn Franti¹ek, potom Franti¹kov syn Jozef, potom Jozefov syn Andrej, ktorý roku 1820 hrad dôkladne prebudoval. Po jeho smrti roku 1828 hrad prevzal Jozefov brat Ferdinand a potom Ferdinandov syn Alexander. Keï zomrel roku 1857, pre¹iel hrad na Gejzu, Teodora a Attilu, synov Alexandrovej sestry Kornélie, ktorá bola vydatá za Eligiusa Salamona Alapi. Roku 1861 Salamonovci hrad po veµkom po¾iari obnovili. Aladár sa stal pánom Dur¹tína, Teodor hradu a ostatné majetky dostal Attila. Majetok Teo¬dora pre¹iel roku 1873 na jeho man¾elku Gizelu Csáky. Jej synovia Gejza a ©tefan a dcéry Eva a Margita boli poslednými majiteµmi ne¬deckého hradu, ktorý bol roku 1945 poµskou vládou po¹tátnený. Týchto majiteµov nedeckého hradu bolo treba uvies» aj preto, lebo boli patrónmi kostolov v Krempachoch a Novej Belej. Dátumy sú èerpané zo spomenutej práce Eduarda Pavlíka Zamagurskí zemepáni, s. 38. Schematizmus roku 1874 (vytlaèený v Ko¹iciach a Spi¹skej No¬vej Vsi) uvádza tieto údaje: s. 52 „Krempach, stará fara, jestvovala u¾ v roku 1278. Matriky sú od roku 1744. Patrónmi sú dedièi osvietenej pani slobodnej barónky Kornélie Horváthovej de Palocsa. Kostol V¹etkých svätých, reè slo¬venská. Administrátor pán FRANTI©EK HABER st, narodený roku 1842, ordinovaný roku 1868. v Krempachoch 723 katolíkov, 23 ¾idov, 98 ¹kolských detí vo vy¹nom mlyne 2 -II- v ni¾nom mlyne 12 -II- Dur¹tín 230 -II- 9 -II- 44 ------------------------------------------------------------------------------------- Spolu 967 32 142 Posledná po¹ta - Spi¹ská Stará Ves V Krempachoch je kaplnka sv. Jána a kostol sv. Valenta, muèeníka. Str. 129 Kòaz JOZEF DZURILLA, krempa¹ský farár, na tretí rok jubilárny kòaz. Zomrel v Krempachoch na choleru 6. júla 1873 ako 77-roèný. Str. 54 Nová Bela. Stará fara. Rok vzniku neznámy. Jestvovala u¾ roku 1278. Matriky má od roku 1784, Zapåòajú slobodne biskup. Kostol sv. Kataríny, panny a muèenice. Reè slovenská. Farárom je MATEJ DUNAJSKÝ, di¹triktuálny tajomník, narodený roku 1825 a ordino¬vaný roku 1851. V obci je 751 katolíkov, 35 ¾idov, 99 ¹kolských detí. Posledná po¹ta - Spi¹ská Stará Ves. Je tu kaplnka Sv. Márie Magdalény. Schematizmus z roku 1886, vytlaèený v Levoèi, uvádza: Str. 55 Krempachy. Patrón Katolícka obec. 35 ¾idov 99 ¾iakov ¹kolských detí 3 „ 3 „ 6 „ 63 Krempachy: 783 katolí. Vy¹ný mlyn, ¹tvr» hod 18 Ni¾ný mlyn, pol hod. 10 Dur¹tín 324 katolíkov 6 ®idov 63 ¹kolákov Posledná po¹ta - Fridman Str. 56 Nová Bela. V obci je: 795 katolíkov, 37 ¾idov, 150 ¹kolákov Posledná po¹ta - Fridman. Schematizmus vytlaèený v roku 1889 v Spi¹skom Podhradí: Str. 51 Krempachy: 761 katolíkov 18 ®idov 155 ¹kolákov Vy¹ný mlyn: 8 -II- 1 –II- Ni¾ný a stredný m.: 9 -II- 2 –II- Dur¹tín: 339 katolíkov 7 ®idov 73 ¹kolákov Spolu: 1117 25 231 Str. 52 Nová Belá: 803 katolíkov 42 ®idov 166 ¹kolákov Schematizmus z roku 1892 vytlaèený v Spi¹skom Podhradí: Str. 55 Krempachy: 844 katolíkov 23 ¾idov 180 ¹kolákov Vy¹ný mlyn: 9 -II- Ni¾ný a stredný m.: 11 -II- 2 ¹kolákov Dur¹tín: 359 -II- 8 ¾idov 74 ¹kolákov Spolu: 1223 31 256 Str. 57 Nová Belá: 831 katolíkov 41 ¾idov 177 ¹kolákov Str. 145 „MATEJ DUNAJSKY narodil sa 21. januára 1825 v Liptovskej Teplièke, ordinovaný bol 23. septembra 1851. Bol kaplánom v Letanovciach, 1853 v Kluknave, 1854 v Spi¹ských Vlachoch, 1856 v Hrhove, 1858 v Spi¹skej Kapitule, 1868 farárom v Novej Belej.“ Str. 150 „FRANTI©EK HABER sa narodil 20. marca 1842 v Ni¾ných Lap¹och, ordinovaný bol 26. júna 1868. Kaplánom bol v Spi¹skom Hrhove, 1869 v Odoríne, 1870 v Lu¾nej, zastupoval v Rabèiciach, 1871 kaplánom v Rabèi, tie¾ administrátorom, 1873 administrátorom v Ni¾ných Lap¹och, kaplánom v Ke¾marku a administrátorom v Krempachoch, od roku 1875 aj farárom tamtie¾.“ Schematizmus z roku 1897 vydaný v Spi¹skom Podhradí: Str. 59 Krempachy. Patrón komposesorát krempa¹ský. Telegraf Sp. Stará Ves. Krempachy: 840 katolíkov 12 ¾idov 150 ¾iakov Vy¹ný mlyn: 5 katolíkov Ni¾ný a stredný m.: 10 katolíkov 2 ¾iaci Dur¹tín: 331 katolíkov 8 ¾idov 61 ¾iakov Majer Dur¹tín: 15 katolíkov 1 luterán 1 ¾iak Spolu: 1201 katolíkov 1 luterán 20 ¾idov 220 ¾iakov Str. 60 Nová Belá: 812 katolíkov 14 ¾idov 167 ¾iakov Telegraf Sp. Stará Ves Administrátor Franti¹ek Rajtsán. Str. 138 v schematizme z roku 1894: MATEJ DUNAJSKÝ, farár v Novej Belej umrel 6. februára 1894 vo veku 70 rokov a 43 rokov kòazstva. Str. 179 schematizmus z roku 1894: FRANTIÌK RAJTSÁN narodil sa 2. apríla 1864 v Liptovskom Hrádku, ordinovaný bol 1. júla 1887. Bol kaplánom v Marku¹ovciach, 1892 administrátorom v Novej Belej (e¹te za ¾ivota Dunajského). Niekedy pred rokom 1902 nastala zmena patróna krempa¹ského kostola. Namiesto V¹etkých Svätých Schematizmus 1902 uvádza u¾ Sv. Martina (s. 5). E¹te nám prichodí zrecenzova» dva schematizmy z XX. Storoèia. Schematizmus 1904 Spi¹ské Podhradie: Str. 59 Krempachy 1904: 710 katolíkov 17 ¾idov 158 ¾iakov Vy¹ný mlyn: Ni¾ný a stredný mlyn: 12 katolíkov Dur¹tín: 278 katolíkov 8 ¾idov 49 ¾iakov Dur¹tínsky majer: 3 katolíci 2 luteráni Spolu: 1010 katolíkov 2 luteráni 25 ¾idov 207 ¾iakov Farár Franti¹ek Haber st. dekan vo výslu¾be. V roku 1901 sa stal dekanom nedeckého di¹triku. 1903 oslobodený od dekanstva. Str. 60 Nová Belá 1904: 856 katolíkov, 7 luteránov, 2 kalvíni, 13 ¾idov, 124 ¾iakov Arbitrá¾ou zo dòa 28. júla 1920 Krempachy, Dur¹tín a Nová Belá s inými obcami Spi¹a boli prièlenené do Poµska. 1. septembra 1939 obce boli pripojené k Slovenskej republike. Patrili do nedeckého di¹triktu, ktorý mal desa» fár: Fridman, Jurgov, Kacvín, Krempachy, Nedeca, Ni¾né Lap¹e, Nová Belá, Trib¹, Veµká Franková a Vy¹né Lap¹e. Dekanom bol Jozef Vojtas. Schematizmus z roku 1944 vytlaèený v Ru¾omberku: Str. 90 1944 Krempachy: Fara je uprázdnená. Spravuje ju administrátor z Novej Belej. Krempachy: 730 katolíkov Dur¹tín: 270 katolíkov, kostol Sv. Jána Krstiteµa 345 èlenov Spolku Sv. Ru¾enca, 470 Srdca Je¾i¹ovho, 150 spolku ¹kapuliara, 40 Sv. Jozefa, 93 Spolku Sv. Vojtecha, 4 terciári. Posledná po¹ta a telegr. stanica Fridman. Rím.- kat. µudová ¹kola v Krempachoch trojtriedna I. Andrej ®upa, výp.uè.doè.riad. 38 ¾iakov II. Helena Crolínová, výp.uè. 34 ¾iakov III. Magdaléna Kohútová, výp.uè. 41 ¾iakov 113 ¾iakov Dur¹tín dvojtriedna I. Al¾beta Hiszemová 29 ¾iakov II. Al¾beta Hiszemová /stried. vyuèovanie/ 30 ¾iakov Spolu 59 ¾iakov Str. 93 1944 Nová Belá: 830 katolíkov Administrátor Franti¹ek Mo¹, dekan vo vyslu¾be. 330 èlenov Spolku Sv. Ru¾enca, Srdca Je¾i¹ovho 335, ©kapuliarskeho spolku 180, 15 èlenov Spolku Sv. Vojtecha. ¥udoví misie boli roku 1923. Po¹ta a telegr. stanica Fridman. Rím.- kat. µudová ¹kola ¹tvortriedna: I. Anna Bednárèiková, def.uè.doè.spr. 20 ¾iakov II. Neobsadená 51 ¾iakov III. Neobsadená 47 ¾iakov IV. Mária Stanèíková, výp.uè. 52 ¾iakov 170 ¾iakov Str. 244 FRANTI©EK MO©, narodený v Trib¹i 15. septembra 1891, ordinovaný 29. júna 1914. Kaplán v Trib¹i, 1920 administrátor v Trib¹i, 1925 administrátor v Krempachoch, súèasne aj v Novej Belej, 1935 ústredný riaditeµ miestneho Apo¹tolátu modlitby, 1940 dekan a in¹pektor ¹kôl nedeckého di¹triktu, 1941 z obidvoch úradov uvoµnený. 20. mája 1945 boli tieto obce opä» odovzdané Poµsku. V Oravskom Bielom Potoku, 10.2.1984 Prof. ©TEFAN ©MÁLIK Doplnok k dejinám farností Krempách a Novej Belej Krempachy pochádzajú z roku 1183 a roku 1187 prijali kres»anstvo, chrám bol postavený z dreva v roku 1212 a v roku 1443 vyhorel. - 1439 spomína sa Krompach prvý raz v listine, ktorú uvádza Dr. Fekete-Nagy v diele A. Szepesség teruleti es társadalmi kialakulása, Budape¹» 1934, s. 242. (Teritoriálny a spoloèenský vývoj Spi¹a) - 1429 spomína sa Bartolomej „plebanus de Dornsteyn“. (Máriássy oklevéltár, s. 128). /Diplomatár Máriássych/. Viac sa Dur¹tín ako fara u¾ nespomína. - 1455 spomína sa prvý raz v listine, ktorú uvádza Dr. Fekete-Nagy n str. 243. - 1520 Posielali sa desiatky pápe¾ovi Levovi X. Ján, farár z Novej Belej zaplatil 1 florén a 40 denárov Quirinus de Krempach zaplatil 2 florény 32 denárov. (Wagher: Analecta Scepusii II. s. 196, Viedeò 1774). - 1600-1645 – „Katolíci na Orave vôbec nemali kòaza, len zo spi¹ských fár Krempachu a Novej Belej dochádzali kòazi alebo licenciáti vysluhovali tie najpotrebnej¹ie obrady.“ /Matú¹ Pajdu¹ák: Reformácia na Orave/. Oravský Biely Potok, 8.3.1985 Prof. ©tefan ©málik
autor zdjęć
utworzył Franciszek Pacyga, dnia 24.09.2011
7258
wyświetleń



dodaj komentarz


nick
tre¶ć
Wpisz tutaj poniższy kod

Administracja oficjalnej strony Krempach czeka na informacje od Internautów. Mogą to być teksty, reportaże, czy foto-relacje.
Czekamy również na zaproszenia dotyczące zbliżających się wydarzeń społecznych, kulturalnych, politycznych.
Jeżeli tylko dysponować będziemy czasem wyślemy tam naszego reportera.

Kontakt: pacygowie@interia.pl, tel. 508 167 145

Administracja Linki Spiskie wsie Facebook social plugin
AdminPanel
Kontakt

dursztyn-spisz.pl tatrzanskibs.pl
trybsz.agrowczasy.com
gold-fotografia.pl
nowotarski.pl
janpaluch@o2.pl
spisz.org
tsp.org.pl
rogoznik.bnx.pl
adamkokot.pl
http://gimpress.c0.pl/
sz.c0.pl
adamowski.com.pl
http://zorfrydman.futbolowo.pl/
http://podtatranskenoviny.delphi.sk/
goral.info.pl
nowabiala.com
Czarna Góra
Dursztyn
Falsztyn
Frydman
Jurgów
Kacwin
Krempachy
�apszanka
�apsze Niżne
�apsze Wyżne
Niedzica
Nowa Biała
Rzepiska
Trybsz


Copyright © 2o11 www.krempachy.espisz.pl | All Rights Reserved

Created by    gb