2021-09-17, godzina
imieniny: Franciszka, Lamberty, Narcyza

Dok. Z dejin Dunajeckého dištriktu.

opis
KREMPACHY, DURŠTÍN, NOVÁ BELA, FRIDMAN. . . /Príspevok k monografií/ Tieto tri obce v údolí rieky Bialky medzi Dunajcom a Tatrami ležia v malebnom pro¬stredí mohutného Karpatského oblúka. Slovo Dunajec je keltského pôvodu. Označuje malý Dunaj. Základom je tu „doun", čo v bretón¬skom nárečí znamená „hlboký". V kornval-skom nárečí je to „down" (A concise Compa-rative celtic Grammar by Lewis and Peder-sen, v ruskom preklade profesora Smirnova, Moskva 1954, s. 27). Aj názov Magura, ktorý je na Slovensku veľmi rozšírený, je keltského pôvodu. Keltské „magwyr", latinské „mace-ria" = múr (Tamtiež, s. 88). Predhistorické poklady skrýva neďaleký vrch nad Maldu-rom, ktorý má tiež keltský názov; „maldur" = kniežacia pevnosť, „dur" = tvrdý (Tamtiež, s. 91). Typicky keltský je názov Forbasy; „for-bas" po írsky znamená útlak, obsadenie (Tam¬tiež, s. 76). Z toho všetkého vidno, že na severnom Spiši mohlo byť v dobe Keltov v 2. a 1. sto¬ročí pred Kristom dosť rušno. V najbližšom okolí to môže byť názov Tribš; „trííbúm" = dom (Tamtiež, s. 75). V rímskej dobe v 1. až 4. storočí mali význam severné priesmyky Slovenska, ktoré boli roku 179 strážené rímskymi vojakmi, aby kvádske obyvateľstvo neopustilo krajinu. Píše o tom Cassius Dio. Tieto priesmyky boli dôležité i v časoch Veľkomoravskej ríše. Dôkazom toho sú názvy, ako Moravčina, Tridňoviansky vrch pri prameňoch Dunajca (Tridnaven v cirkev¬noslovanskom jazyku označuje Krista, ktorý tretieho dňa vstal z mŕtvych) a vrchy s názvom Mních, a možno aj Jurgov a Dzianisz (Dionýz). Spiš bol hneď po roku 1000 začlenený do uhorského štátu, ako o tom svedčí listina kráľa Imricha z roku 1198, kde sa hovorí, že sv. Štefan, kráľ, dával „desiatky z daní z územia Spiša a z Bratislavy" ostrihomskému arcibiskupovi (Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I., Bratislava 1971, s. 99. Viď tiež môj článok Čo je „ Terra Scipiensis? " v Duchovnom Pastierovi, marec 1932, s. 124). Severná hranica Uhorska šla niečo severnejšie, keď obec Muszyna v donácii Karola Róberta z roku 1337 patrila ešte do Šariša (Michal Schmauk: Supplementum Analectorum terrae Scepusiensis II. Spišské Podhradie 1889, s. 89) a keď ten istý kráľ dáva krakovskému arcibiskupovi roku 1301 ešte aj „castrum nostrum Ploche" z územia „terrae Sandecensis". Z listiny Belu IV. z roku 1265 vidno, že oblasť Zakopaného patrila vtedy do Liptova: „Permisimus eos venari... in silvis a fluvio Poroscyk usque Scepus et similiter in Danoych usque Poloniam". Znamená to: „Dovoľujeme im (liptovskému obyvateľstvu - pozn Š.Š.) poľovať v lesoch od potoka Prosiek až po Spiš a podobne na Dunajci až po Poľsko" (Századok 1909, Budapešť, s. 880). Z druhej strany aj krakovský biskup Budzanta v listi¬ne z roku 1359 ide vo vypočítavaní územia svojich farností tiež po Dunajec: „In districtibus circa Dlugepole et Czorasteyn sub ea limitacione, videlicet inter viam, que currit de Misimicz versus Twardeczino et inter Slona Gora versus montem, qui dicitur Obydoua usque Dvnayecz, ut intelleximus, sunt agri steriles et frigora grandia diucius terram premunt, ita quod pauco tempore anni anibi laboratur"(Ioannis Dlugossi Annales seu Cronicae Incliti Regni Poloniae, liber IX, Varsaviae 1978, s. 297). Ako vtedy vyzeral tento kút Spiša? Zaiste to nebol celkom pustý kraj. O Fridmane je záznam v spišskom Schematizme 1944 na str. 88: „Starodávna farnosť založená r. 1073". 0 Nižných Lapšoch hovorí Schematizmus 1889: „Ant. Par. exstitit iam anno 1174". Fary mávali okolo seba okolo desať filiálok. Obce boli asi tatárskym vpádom zničené a vyľudnené. Stará hranica Spiša až do 16. storočia šla západne od Novej Belej po riečke Lesnica. Má o tom svedčiť „obecná kronika Novej Belej" (Slovo ľudu hor¬nej Oravy a Spiša, Bratislava 1947, s. 7). Jasným počiatkom kolonizácie tohto územia je donácia uhorského kráľa Štefana V. z roku 1272, ktorou dáva šľachticovi Polanovi „...silvam iuxta metas Keysmarch... usque portam in confinio Poloniae". Polan, ináč Herman, brat Rikolfa, bol synom Rudgera a býval vo Veľkej Lomnici. Rudger mal za manželku sestru Adolfa, prvého spišského prepošta. Adolf a jeho sestra odkúpili roku 1209 roz¬siahle územie pri rieke Poprade so strediskom vo Veľkej Lomnici od bamberského biskupa Egberta, brata kráľovnej Gertrudy, manželky Ondreja II. Egbert dostal toto územie od kráľa - švagra roku 1206. Polan a Rikolf dostali roku 1274 Brezovicu od župana Arnolda a začali sa písať de Berzevicze, Berzeviczy, ale bývali ďalej v Lomnici. Polan asi hneď začal kolonizovať aj seve¬rozápadný kút Spiša, lebo podľa spišského Schematizmu z roku 1874, Krempachy, ako aj Nová Bela, mali už v roku 1278 svoje fary (str. 52). Vyzerá to tak, že po tatárskom vpáde roku 1241 sa obyvateľstvo pomaly usadilo vo svojich sídlach a stalo sa poddaným ze¬mepána Polana Berzeviczyho, hoci historik Ján Beňko vo svojej práci Osídlenie se¬verného Spiša do polovice 14. storočia tvrdí: „V 15. storočí vznikajú na majetku rodiny z Brezovice, ktorý siahal až za riečku Bialka, ďalšie osady: Nová Bela, Krempach, Durštín a Vyšné Lapše (Historické štúdie XV, Brati¬slava 1970, s. 186). Nemecké názvy ako Krempach a Durštín vysvetľuje Eduard Pavlík v práci Poľské vplyvy a Spišská Magura: „Na kolonizačnej práci v Spišskej Magure sa podieľal významnou mierou aj živel nemecký, najmä začiatkom 14. storočia" (Vlastivedný zborník Spiš 2, 1968, s. 113). Tamtiež hovorí: „V potvrdení Starovešťanov v prospech obyvateľov Novej Belej z roku 1575 spomína sa ako svedok Tomáš Weyss". Údaj čerpal z archívu rodiny Horvath-Stančič zo Strážiek pri Kežmarku, fasc. 23, č. 1. uloženého v Štátnom archíve v Levoči. Roku 1520 spišské prepošstvo patriace do ostrihomskej arcidiecézy cirkevne pozostávalo z ôsmich bratstiev: Bratstvo 24 kráľovských miest, Hornohornádske bratstvo, Doľnohornádske bratstvo, Ľubovnianske bratstvo, Dunajecké bratstvo (Fraternitas Dunavecz: Henschau, Antiqua villa, Nisvicz, Katzvinkel, Laposch, Krempach, Nová Bela, Fridman, Lechnic, Richwald), Dolnopopradské bratstvo, Hornopopradské bratstvo a Bratstvo banských miest. Na čele fár boli seniori. Zoznam sa za¬choval z desiatok poslaných Levovi X. Roku 1212 bol v Krempachoch posta¬vený drevený kostol, ktorý však roku 1434 vyhorel. Neskôr tam postavili nový, muro¬vaný kostol, ktorý existuje podnes. Podľa vizitácie z roku 1700 murovaný kostol s vežou bol postavený pred dvesto rokmi, čiže okolo roku 1500. Ku koncu 16. storočia spišské fary pod vplyvom Bratstva spišských miest, a najmä pod nátlakom pro¬testantských patrónov, prešli k protestanti¬zmu, ktorý bol uzákonený, napriek protestu spišského prepošta, na spišskopodhradskej synode 22. januára 1614. Už roku 1610 sa zišlo do Levoče 66 evanjelických farárov, aby volili superintendenta, ale sa pre platovú otázku nemohli dohodnúť. Na synode neboli prítomní farári z ľubovnianskeho a dunajeckého dištriktu, ale aj oni boli už evanjelici. Katolícka cirkev sa však nevzdávala týchto farností. Ostrihomský arcibiskup, kardinál Peter Pázmány zvolal roku 1629 synodu do Trnavy. Tam vypočítal farnosti, kde prote¬stanti majú v rukách katolícke kostoly. Dunajecký dištrikt mal vtedy dvanásť fár, medzi nimi aj Krempachy a Novú Belu. Protestantizmus nemal v Novej Belej, Krempachoch či Durštíne hlboké korene, ani u veriacich, ani u patrónov, a tak je tu akési kolísanie vo vlastníctve kostolov medzi ka¬tolíkmi a evanjelikmi. O Novej Belej je poznámka u Hradského, že fara už „roku 1615 bola katolíkom vrátená" (Josephus Hradszky: Additamenta adinitia... Capituli... de Monte Scepusio..., Spišské Podhradie 1903-J904, s. 575). Evanjelické kroniky zaznamenávajú to isté o Krempachoch k roku 1638: „Kostoly obcí Kacvín, Krempachy, Vyšné Lapše, Nedeca, Fridman a Lendak boli vrátené katolíkom po roku 1638 so školami a farami a s ich dôchodkami zásluhou Štefana a Ondreja z Plavče" (Hradský: tamtiež, s. 567). Na krajinskom sneme roku 1638 boli ka¬tolíci vo väčšine a tak sa domáhali navrátenia katolíckych kostolov. Na Spiši to boli kostoly v Hrabušiciach, Bijacovciach, vo Štvrtku a v Domaňovciach. Ale „za prepošta Hosszutóthyho (1606-1648), po tom, čo sa Štefan Horváth a Ondrej z Plavca vrátili do lona katolíckej cir¬kvi, domáhali sa aj návratu kostolov vo Fridmane, Haligovciach, Matiašovciach, v Nedeci a v Novej Belej", píše historik Weber (Hrad¬szky József: A XXIV királyi plebános testvérulete és a reformaczió Szepességen, Miskolcz 1895, s. 143). Na strane 316 tejto práce Hradský uvádza, že katolíci dostali kostoly v Novej Belej, Fridmane, Haligovciach, Hanušovciach, Kacvíne, Krempachoch, Nižných Lapšoch, v Lechnici, Matiašovciach, Nedeci a vo Vitkovciach roku 1640. Bol to úspech, lebo ostatné kostoly sa vrátili až roku 1674 na zákrok kráľa Leopolda I. Bolo to však spojené s nejakými ťažkosťami, lebo k roku 1662 sa v evanjelickej kronike hovorí: „Kostol obce Krempachy v Dunajeckom dištrikte sa dostal do rúk katolíkov. Spišský prepošt Pálfalvay ustanovil duchovného pastiera VOJTECHA ČADURSKÉHO, poľského kňaza". (Hrad¬ský: Additamenta..., s. 568. Vojtech Čadurský je teda prvý nám známy kňaz v Krempachoch. Matúš Pajdušák v spise Reformácia na Orave píše: „Katolíci (v rokoch 1600-1645) vôbec nemali kňaza, len zo spišských fár v Krempa¬choch a Novej Belej dochádzali kňazi alebo licenciáti vysluhovať tie najpotrebnejšie obra¬dy". Vizitátor roku 1693 opísal oba farské kos¬toly. O Krempachoch hovorí: „Nad celým kostolom je klenba. Pri vchode do svätyne je kríž. Na chóre je celkom nový organ. Krstiteľnica je z mramora. Oltáre sú štyri. Hlavný oltár je nový, ešte nevymaľovaný. Dolu má tabernákulum. Kalichy sú dva. Kovová monštrancia je stará. Zvony sú štyri, zástavy dve" (Additamenta..., s. 568). O Novej Belej sa po vizitácii roku 1693 hovorí: „Kostol je celý z dreva. Na čelnom priestore svätyne je kríž. Kostol so zvonicou je celý drevený. Zdnuka je ozdobený sta¬rodávnou maľbou. Oltáre sú tri. Jeden strie¬borný kalich. Päť kazúl. Jedna kovová monštrancia. Jeden kríž pre pohreby, druhý na procesie. Socha Zmŕtvychvstalého. Starý breviár. Cínový kalich na ablúciu. Na dreve¬nej zvonici dva zvony, na štíte svätyne jeden. Tri kríže na oltároch... (Additamenta, s. 575). V rokoch 1696-1718 spišským prepoštom bol biskup Ján Sigrai. Ponavštevoval roku 1700 všetky spišské fary. Nová Bela bola vtedy filiálkou Krempách. O Krempachoch hovorí: 1. Pevný murovaný kostol s vežou. 2. Miestni katolíci ho vystavali pred dvesto rokmi. 3. Patrónom je Sv. Servác, biskup a vyznávač. 4. Patronátne právo majú šľachtici Imrich Horváth, katolík a jeho brat Baltazár, luterán. 5. Majetky nemá nijaké. 6. Katolícke bohoslužby sú už 30 rokov. 7. Zemepánmi sú spomenutí páni. 8. Miestnym farárom je JÁN STRIZANSKÝ už 15 rokov. 9. V škole pôsobí katolícky učiteľ - organista. 10. V kostole sú štyri oltáre. Hlavný je zasvätený Sv. Servácovi, biskupovi, druhý Blahoslavenej Panne Márii, tretí Umučeniu Pánovmu, štvrtý Sv. Mikulášovi, biskupovi. Zvony sú štyri. 11. Nateraz nieto nijakých odpustkov. 12. Farár dostáva dežmu, ktorá vynáša 90 krížov. 13. Všetky duše počtom 200 sú katolíci. V chotári tejto obce je drevená kaplnka, zasvätená Sv. Valentínovi. Má jeden oltár a jeden zvonec" (Additamenta..., s. 255). Hneď za tým sa v doklade na strane 256 píše: „Filiálka Nová Bela 1. Drevený kostol v dobrom stave. 2. Postavili ho katolíci. 3. Patrónkou je Sv. Katarína, panna a mučenica. 4. Patronátne právo prináleží šľachticom Chorváthovcom. 5. Nemá nijakých majetkov. 6. Katolícke bohoslužby sú už 30 rokov. 7. Zemepánmi sú ako v bode 4. 8. Farárom je ten istý čo v Krempachoch. 9. V škole je katolícky učiteľ - organista. 10. V kostole sú tri oltáre. Hlavný Sv. Kataríny, druhý Blahoslavenej Panny Márie, tretí je zasvätený Sv. Anne. 11. Odpustky boli na sviatok Sv. Kataríny a Sv. Márie Magdalény, ale ich platnosť už prestala. 12. Farár má právo na dežmu, ktorá vynáša sto krížov zbožia. 13. Všetkých duší je 250 katolíkov." Dunajecký dištrikt mal vtedy 11 fár. Dekanom bol Michal Repkovič, staroveský farár, ktorý tam bol už 16 rokov. Svätý Servác, patrón Krempách, je slávny biskup v meste Tungri, teraz Tongres v Belgicku. Žil v 4. storočí a bránil katolícku vieru proti ariánom na synode v Kolíne nad Rýnom roku 346. Bol tiež na synode v Rimini roku 359, kde smelo vystupoval proti ariánom. Predvídal pustošenie Hunov a preto putoval do Ríma k hrobom apoštolov. Zjavil sa mu Sv. Peter a oznámil, že Tungri nebudú vpádom ušetrené, ale že on sa zachráni v meste Traiectum ad Mosam (Maestricht). Tam aj umrel 13. mája 384. Na jeho hrobe sa stali veľké zázraky. Hneď ho začali uctievať v Galii a Germánsku. Krempachy by si onedlho mali pripomenúť 1615. výročie jeho smrti. Ako sa Sv. Servác dostal za patróna do Krempách? Pravdepodobne bol za patróna uvedený šľachtickou rodinou z Lomnice, ktorá spolu so spišským prepoštom založila krempašskú faru. Veľmi staré a zaujímavé patrocínium majú Nižné Lapše - Sv. Kvirína, ktorý bol panónskym mučeníkom. Svätý Servác je aj patrónom kostola vo Vrbove, ktorý bol postavený roku 1235. Svätá Katarína, patrónka kostola v Novej Belej, bola v stredoveku veľmi obľúbená. Za Rákoczyho povsta¬nia 1705 ostali obe farnosti katolícke. Po dvanástich rokoch, teda roku 1712, Ján Sigrai opäť vizitoval spišské farnosti. O Krempachoch písal takto: „Kostol s vežou je murovaný. Má klenbu ponad celý kostol. Predtým bol drevený. Te¬rajší bol postavený pred 235 rokmi. Má päť oltárov. Roku 1711, po more, postavili farníci nový oltár Sv. Šebastiána a Sv. Rozálie. Kali¬chy sú dva. Medená monštrancia je pozlátená. Strieborné cibórium pozlátené. Sedem kazúl. Ostrihomský rituál jeden. Zvony tri. Farárom je Poliak Kristofor Gižický. Je štyri roky kňazom, miestnym farárom je tretí rok. Ka¬tolíckych duší je 200, pod vekom užívania rozumu 50". (Additamenta..., s. 568). Po vizitácii spišských farností roku 1712 Ján Sigrai o Novej Belej písal: „Kostol so zvonicou úplne drevený, heretíkmi profanizovaný. Tri oltáre. Medená lampa pred oltárom. Jeden kalich, päť kazúl. Jeden starý pluviál. Dva väčšie misály, jeden funebrál. Monštrancia vyzerá ako slnko, čiastočne pozlátená, čiastočne postriebrená. Organ na se¬dem hlasov. Omšové štipendium šesť polturákov, od krstu a od vátok po šesť denárov. Chudobní nedali nič. Od sobáša dve holby vína, od pohrebu 50 denárov. Pred 50 rokmi tu boli luteráni (1662). Farárom je ONDREJ NOWOTARSKY, Poliak. Kňazom je 22 rokov, tunajším farárom 9 rokov. Duší, čo sú schopné sa spovedať, je 250. Všetci sú katolíci. (Additamenta 575). Počiatkom roku 1776 bola novoutvorená spišská diecéza, a tak sa Krempachy a Nová Bela rozlúčili s ostrihomskou arcidiecézou, do ktorej od počiatku patrili v rámci Spišského prepošstva. Vtedy Dunajecký dekanát mal tieto fary: Nižné Lapše, Vyšné Lapše, Fridman, Hanušovce, Jurgov, Kacvín, Krempachy, Lechnica, Lesnica, Matiašovce, Veľká Franková, Nedeca, Stará Ves, Richvald, Tribš a Nová Bela. V Krempachoch bol vtedy farárom VOJTECH MOLITORIS a v Novej Belej JÁN PAULAK. Roku 1787 za Jozefa II. zriadili ešte fary v Haligovciach a v Reľove. Dunajecký dištrikt, ktorý takto mal 18 fár, bol rozdelený na dva: Ne¬decký a Staroveský. Nedecký mal 10 fár: Veľká Franková, Fridman, Jurgov, Kacvín, Krempachy, Nižné Lapše, Vyšné Lapše, Nedeca, Tribš a Nová Bela (J. Hradský: Reformáczió a Szepességen, c.d. s. 24). Roku 1794 bol v Krempachoch farárom DANIEL UDRÁNSKY. Bol to vynikajúci kňaz a národovec. Bol členom Bernolákovho Tova¬rišstva a prvým rektorom spišského seminára. Jozef Hradský v diele Initia... Capituli ad Sanctum Martinum E.C. de Monte Scepusio, Spišské podhradie 1901, s. 517 podáva jeho stručný životopis: „Da¬niel Udránsky sa narodil 19. júla 1768. Filozofiu a teológiu študoval v Bratislave. Za kňaza bol ordinovaný 10. apríla. Dva roky bol kaplánom vo Veličnej. Farárom bol najprv v dunajeckých Krempachoch, potom v Nedeci, nakoniec v Kacvíne. Roku 1815 bol menovaný za kanonika teológa, pričom bol štyri roky profesorom v seminári a súčasne prvým rektorom Spišského seminára v rokoch 1815-1826. Roku 1822 sa stal liptovským a roku 1825 oravským archidiakonom. Roku 1826 bol menovaný za Vrchného riaditeľa škôl Košického dištriktu a za Kráľovského radcu, preto odišiel bývať do Košíc. Roku 1827 sa stal opátom sv. Benedikta pri Ostrihome. Roku 1830 sa stal kanonikom lektorom. Roku 1842 sa stal po druhý raz rektorom seminára a zostal ním až do smrti. Umrel 1. septembra 1846 ako 78-ročný. Pochovali ho do kanonickej krypty (v Spišskej Kapitule)". Keď ide o filiálky Durštín, ako aj Novú Belu, spomínajú sa roku 1589, keď Juraj Horváth Paločay kúpil od Alberta Laskiho nedecký hrad s jeho majetkami, ktoré tvorili obce Fridman, Matiašovce, Tribš, Jurgov, Veľká Rovňa a Nová Bela, ako aj majere Falštín, Foľvark, Durštín, Malý Durštín. (Eduard Pavlík: Zamagurskí páni, vo Vlasti¬vednom zborníku Spiš 1, Košice 1967, s. 41). Hrad Nedeca bol postavený v 13. storočí. Spomína sa v testamen¬te Vilerma Drugetha r. 1330 ako „nový hrad Dunajec" (Carolus Wa-gner: Analecta Scepusii L, Viedeň 1774, s. 128). Založili ho potomkovia spomenutého Rudgera, ktorí kolonizovali túto časť Spiša. Drugeth od nich hrad asi odkúpil. Roku 1425 je pánom hradu Peter Schwarz Berzeviczí. Po ňom ho zdedil jeho syn Ján, ktorý zomrel roku 1470. Vtedy dostali hrad s príslušenstvom Zápoľovci: Imrich, Štefan a Ján Zápoľský, ktorý sa stal aj uhorským kráľom. On ho daroval - za poskytnuté služby v boji proti Ferdinandovi - poľskému šľachticovi Hieronymovi Laskému. Syn Laského Albert predal hrad roku 1589 rodine Paločayovcov aj so spomenutými dedinami a majermi. Juraj Horváth Paločay roku 1601 nedecký hrad rozšíril a ozdobil. Keď roku 1617 zomrel, zdedili hrad synovia Štefan a Gabriel. Po Štefanovej smrti roku 1654 zdedil hrad syn Štefan a po ňom jeho syn Michal. Roku 1670 Michal dal hrad do zálohu Silvestrovi Joanellimu. Roku 1683 Kuruci Joanellimu hrad zobrali a privtelili ho medzi majetky Tôkôlyho hradu v Kežmarku. Avšak po páde Tôkôlyho dostal Joanelli hrad naspäť. Po ňom hrad zdedil jeho syn Jozef, ktorý mal za manželku Alžbetu Paločayovú, sestru Michala, predošlého majiteľa hradu. Potom hrad zdedil ich syn Ján, ktorý zomrel roku 1776. Keďže nemal dediča, zdedil hrad Michalov syn František, potom Františkov syn Jozef, potom Jozefov syn Andrej, ktorý roku 1820 hrad dôkladne prebudoval. Po jeho smrti roku 1828 hrad prevzal Jozefov brat Ferdinand a potom Ferdinandov syn Alexander. Keď zomrel roku 1857, prešiel hrad na Gejzu, Teodora a Attilu, synov Alexandrovej sestry Kornélie, ktorá bola vydatá za Eligiusa Salamona Alapi. Roku 1861 Salamonovci hrad po veľkom požiari obnovili. Aladár sa stal pánom Durštína, Teodor hradu a ostatné majetky dostal Attila. Majetok Teo¬dora prešiel roku 1873 na jeho manželku Gizelu Csáky. Jej synovia Gejza a Štefan a dcéry Eva a Margita boli poslednými majiteľmi ne¬deckého hradu, ktorý bol roku 1945 poľskou vládou poštátnený. Týchto majiteľov nedeckého hradu bolo treba uviesť aj preto, lebo boli patrónmi kostolov v Krempachoch a Novej Belej. Dátumy sú čerpané zo spomenutej práce Eduarda Pavlíka Zamagurskí zemepáni, s. 38. Schematizmus roku 1874 (vytlačený v Košiciach a Spišskej No¬vej Vsi) uvádza tieto údaje: s. 52 „Krempach, stará fara, jestvovala už v roku 1278. Matriky sú od roku 1744. Patrónmi sú dediči osvietenej pani slobodnej barónky Kornélie Horváthovej de Palocsa. Kostol Všetkých svätých, reč slo¬venská. Administrátor pán FRANTIŠEK HABER st, narodený roku 1842, ordinovaný roku 1868. v Krempachoch 723 katolíkov, 23 židov, 98 školských detí vo vyšnom mlyne 2 -II- v nižnom mlyne 12 -II- Durštín 230 -II- 9 -II- 44 ------------------------------------------------------------------------------------- Spolu 967 32 142 Posledná pošta - Spišská Stará Ves V Krempachoch je kaplnka sv. Jána a kostol sv. Valenta, mučeníka. Str. 129 Kňaz JOZEF DZURILLA, krempašský farár, na tretí rok jubilárny kňaz. Zomrel v Krempachoch na choleru 6. júla 1873 ako 77-ročný. Str. 54 Nová Bela. Stará fara. Rok vzniku neznámy. Jestvovala už roku 1278. Matriky má od roku 1784, Zapĺňajú slobodne biskup. Kostol sv. Kataríny, panny a mučenice. Reč slovenská. Farárom je MATEJ DUNAJSKÝ, dištriktuálny tajomník, narodený roku 1825 a ordino¬vaný roku 1851. V obci je 751 katolíkov, 35 židov, 99 školských detí. Posledná pošta - Spišská Stará Ves. Je tu kaplnka Sv. Márie Magdalény. Schematizmus z roku 1886, vytlačený v Levoči, uvádza: Str. 55 Krempachy. Patrón Katolícka obec. 35 židov 99 žiakov školských detí 3 „ 3 „ 6 „ 63 Krempachy: 783 katolí. Vyšný mlyn, štvrť hod 18 Nižný mlyn, pol hod. 10 Durštín 324 katolíkov 6 Židov 63 školákov Posledná pošta - Fridman Str. 56 Nová Bela. V obci je: 795 katolíkov, 37 židov, 150 školákov Posledná pošta - Fridman. Schematizmus vytlačený v roku 1889 v Spišskom Podhradí: Str. 51 Krempachy: 761 katolíkov 18 Židov 155 školákov Vyšný mlyn: 8 -II- 1 –II- Nižný a stredný m.: 9 -II- 2 –II- Durštín: 339 katolíkov 7 Židov 73 školákov Spolu: 1117 25 231 Str. 52 Nová Belá: 803 katolíkov 42 Židov 166 školákov Schematizmus z roku 1892 vytlačený v Spišskom Podhradí: Str. 55 Krempachy: 844 katolíkov 23 židov 180 školákov Vyšný mlyn: 9 -II- Nižný a stredný m.: 11 -II- 2 školákov Durštín: 359 -II- 8 židov 74 školákov Spolu: 1223 31 256 Str. 57 Nová Belá: 831 katolíkov 41 židov 177 školákov Str. 145 „MATEJ DUNAJSKY narodil sa 21. januára 1825 v Liptovskej Tepličke, ordinovaný bol 23. septembra 1851. Bol kaplánom v Letanovciach, 1853 v Kluknave, 1854 v Spišských Vlachoch, 1856 v Hrhove, 1858 v Spišskej Kapitule, 1868 farárom v Novej Belej.“ Str. 150 „FRANTIŠEK HABER sa narodil 20. marca 1842 v Nižných Lapšoch, ordinovaný bol 26. júna 1868. Kaplánom bol v Spišskom Hrhove, 1869 v Odoríne, 1870 v Lužnej, zastupoval v Rabčiciach, 1871 kaplánom v Rabči, tiež administrátorom, 1873 administrátorom v Nižných Lapšoch, kaplánom v Kežmarku a administrátorom v Krempachoch, od roku 1875 aj farárom tamtiež.“ Schematizmus z roku 1897 vydaný v Spišskom Podhradí: Str. 59 Krempachy. Patrón komposesorát krempašský. Telegraf Sp. Stará Ves. Krempachy: 840 katolíkov 12 židov 150 žiakov Vyšný mlyn: 5 katolíkov Nižný a stredný m.: 10 katolíkov 2 žiaci Durštín: 331 katolíkov 8 židov 61 žiakov Majer Durštín: 15 katolíkov 1 luterán 1 žiak Spolu: 1201 katolíkov 1 luterán 20 židov 220 žiakov Str. 60 Nová Belá: 812 katolíkov 14 židov 167 žiakov Telegraf Sp. Stará Ves Administrátor František Rajtsán. Str. 138 v schematizme z roku 1894: MATEJ DUNAJSKÝ, farár v Novej Belej umrel 6. februára 1894 vo veku 70 rokov a 43 rokov kňazstva. Str. 179 schematizmus z roku 1894: FRANTIĚK RAJTSÁN narodil sa 2. apríla 1864 v Liptovskom Hrádku, ordinovaný bol 1. júla 1887. Bol kaplánom v Markušovciach, 1892 administrátorom v Novej Belej (ešte za života Dunajského). Niekedy pred rokom 1902 nastala zmena patróna krempašského kostola. Namiesto Všetkých Svätých Schematizmus 1902 uvádza už Sv. Martina (s. 5). Ešte nám prichodí zrecenzovať dva schematizmy z XX. Storočia. Schematizmus 1904 Spišské Podhradie: Str. 59 Krempachy 1904: 710 katolíkov 17 židov 158 žiakov Vyšný mlyn: Nižný a stredný mlyn: 12 katolíkov Durštín: 278 katolíkov 8 židov 49 žiakov Durštínsky majer: 3 katolíci 2 luteráni Spolu: 1010 katolíkov 2 luteráni 25 židov 207 žiakov Farár František Haber st. dekan vo výslužbe. V roku 1901 sa stal dekanom nedeckého dištriku. 1903 oslobodený od dekanstva. Str. 60 Nová Belá 1904: 856 katolíkov, 7 luteránov, 2 kalvíni, 13 židov, 124 žiakov Arbitrážou zo dňa 28. júla 1920 Krempachy, Durštín a Nová Belá s inými obcami Spiša boli pričlenené do Poľska. 1. septembra 1939 obce boli pripojené k Slovenskej republike. Patrili do nedeckého dištriktu, ktorý mal desať fár: Fridman, Jurgov, Kacvín, Krempachy, Nedeca, Nižné Lapše, Nová Belá, Tribš, Veľká Franková a Vyšné Lapše. Dekanom bol Jozef Vojtas. Schematizmus z roku 1944 vytlačený v Ružomberku: Str. 90 1944 Krempachy: Fara je uprázdnená. Spravuje ju administrátor z Novej Belej. Krempachy: 730 katolíkov Durštín: 270 katolíkov, kostol Sv. Jána Krstiteľa 345 členov Spolku Sv. Ruženca, 470 Srdca Ježišovho, 150 spolku škapuliara, 40 Sv. Jozefa, 93 Spolku Sv. Vojtecha, 4 terciári. Posledná pošta a telegr. stanica Fridman. Rím.- kat. ľudová škola v Krempachoch trojtriedna I. Andrej Župa, výp.uč.doč.riad. 38 žiakov II. Helena Crolínová, výp.uč. 34 žiakov III. Magdaléna Kohútová, výp.uč. 41 žiakov 113 žiakov Durštín dvojtriedna I. Alžbeta Hiszemová 29 žiakov II. Alžbeta Hiszemová /stried. vyučovanie/ 30 žiakov Spolu 59 žiakov Str. 93 1944 Nová Belá: 830 katolíkov Administrátor František Moš, dekan vo vyslužbe. 330 členov Spolku Sv. Ruženca, Srdca Ježišovho 335, Škapuliarskeho spolku 180, 15 členov Spolku Sv. Vojtecha. Ľudoví misie boli roku 1923. Pošta a telegr. stanica Fridman. Rím.- kat. ľudová škola štvortriedna: I. Anna Bednárčiková, def.uč.doč.spr. 20 žiakov II. Neobsadená 51 žiakov III. Neobsadená 47 žiakov IV. Mária Stančíková, výp.uč. 52 žiakov 170 žiakov Str. 244 FRANTIŠEK MOŠ, narodený v Tribši 15. septembra 1891, ordinovaný 29. júna 1914. Kaplán v Tribši, 1920 administrátor v Tribši, 1925 administrátor v Krempachoch, súčasne aj v Novej Belej, 1935 ústredný riaditeľ miestneho Apoštolátu modlitby, 1940 dekan a inšpektor škôl nedeckého dištriktu, 1941 z obidvoch úradov uvoľnený. 20. mája 1945 boli tieto obce opäť odovzdané Poľsku. V Oravskom Bielom Potoku, 10.2.1984 Prof. ŠTEFAN ŠMÁLIK Doplnok k dejinám farností Krempách a Novej Belej Krempachy pochádzajú z roku 1183 a roku 1187 prijali kresťanstvo, chrám bol postavený z dreva v roku 1212 a v roku 1443 vyhorel. - 1439 spomína sa Krompach prvý raz v listine, ktorú uvádza Dr. Fekete-Nagy v diele A. Szepesség teruleti es társadalmi kialakulása, Budapešť 1934, s. 242. (Teritoriálny a spoločenský vývoj Spiša) - 1429 spomína sa Bartolomej „plebanus de Dornsteyn“. (Máriássy oklevéltár, s. 128). /Diplomatár Máriássych/. Viac sa Durštín ako fara už nespomína. - 1455 spomína sa prvý raz v listine, ktorú uvádza Dr. Fekete-Nagy n str. 243. - 1520 Posielali sa desiatky pápežovi Levovi X. Ján, farár z Novej Belej zaplatil 1 florén a 40 denárov Quirinus de Krempach zaplatil 2 florény 32 denárov. (Wagher: Analecta Scepusii II. s. 196, Viedeň 1774). - 1600-1645 – „Katolíci na Orave vôbec nemali kňaza, len zo spišských fár Krempachu a Novej Belej dochádzali kňazi alebo licenciáti vysluhovali tie najpotrebnejšie obrady.“ /Matúš Pajdušák: Reformácia na Orave/. Oravský Biely Potok, 8.3.1985 Prof. Štefan Šmálik
autor zdjęć
utworzył Franciszek Pacyga, dnia 24.09.2011
6258
wyświetleń



dodaj komentarz


nick
tre¶ć
Wpisz tutaj poniĹźszy kod

Administracja oficjalnej strony Krempach czeka na informacje od Internautów. Mogą to być teksty, reportaże, czy foto-relacje.
Czekamy również na zaproszenia dotyczące zbliżających się wydarzeń społecznych, kulturalnych, politycznych.
Jeżeli tylko dysponować będziemy czasem wyślemy tam naszego reportera.

Kontakt: pacygowie@interia.pl, tel. 508 167 145

Administracja Linki Spiskie wsie Facebook social plugin
AdminPanel
Kontakt

dursztyn-spisz.pl nowytarg.sk
www.gim.krempachy.szkolnastrona.pl
www.spisskastaraves.sk
rogoznik.bnx.pl
janpaluch@o2.pl
tsp.org.pl
goral.info.pl
ugnowytarg.pl
www.fotografie.nowytarg.pl
http://gimpress.c0.pl/
mok.nowytarg.pl
ospfrydman.republika.pl
gold-fotografia.pl
nowabiala.com
http://maps.geoportal.gov.pl/webclient/
foto.podhale.pl
Czarna GĂłra
Dursztyn
Falsztyn
Frydman
JurgĂłw
Kacwin
Krempachy
Łapszanka
Łapsze Nişne
Łapsze Wyşne
Niedzica
Nowa Biała
Rzepiska
Trybsz


Copyright © 2o11 www.krempachy.espisz.pl | All Rights Reserved

Created by    gb